Really, Potter?! {Harry Potter, next generation}

51.kapitola-Ľudia sa menia a rovnako aj ich city a názory

Chvíľku som len tak pozoroval Wolfie ako spí. Príjemne ma rozptyľovala a nemyslel som na to zlé, ale na to dobré.

Zrazu otvorila tie svoje búrkovošedé oči a pomrvila sa. Pozrela mi do očí a pokúsila sa o úsmev. Snažil som sa jej ho oplatiť, ale vyšla z toho nejaká grimasa.

Wolf sa vymotala a trošku si ponaťahovala kosti. Potom si prešla dlaňou po ľavej ruke a vbehla do kúpeľne.

***

Týždeň nám obehol ako voda, no najhoršie bolo to mlčanie. Nebolo mi 2-krát do reči a Wolfie asi tiež nie. Motali sme sa okolo seba ako mŕtvoly.

Spávali sme v jednej posteli a raz som budil ja ju a inokedy ona mňa. Zachraňovali sme sa tak navzájom z nočných môr.

Jej dnešná mora bola asi najhoršia.

Vrtela sa a prehadzovala, na čo som sa zobudil. Stískala si ľavé predlaktie a zabárala doň nechty.

,,Dosť !" mrmlala a ja som sa ju snažil zobudiť.

,,Nie ! Nemôžeš ho zabiť ! NIE !" kričala.

,,Wolf ! WOLF !" triasol som ňou a ona sa s výkrikom posadila. Sadol som si k nej a pohladil ju po chrbte.

Dychčala a vyplašene na mňa pozrela. Nechty stále zabárala do svojej kože.

,,To nič ! Len opäť tá nočná mora !" zamumlal som a objal som ju.

Položila si hlavu na moje plece a trhane dýchala.

,,Som tu ! Všetko je dobré, nič sa deje. Si v bezpečí." šepkal som jej a po chvíli sa opäť upokojila. Ľahli sme si a zaspali.

Ráno sme sa opäť zaobišli mlčky. Ako aj celý týždeň. Stále som uvažoval nad tým, čo sa v tom dome stalo.

Pil som čaj, keď Wolfie vošla do kuchyne a a spravila si kávu. Poškriabala si ľavé predlaktie, ako to v poslednej dobe často robila a tým sa to prevalilo.

,,Čo máš s rukou ?" nadvihol som obočie. Vlastný hlas mi znel čudne.

,,Nič." zamrmlala a sadla si oproti mne, pričom ruku schovala pod stôl.

,,Merlin, Wolf !" zaúpel som a načiahol sa po jej ruku.

Wolfie sa mi vyšmykla a tým pohľadom, ktorým ma odmenila, by mohla vraždiť !

Postavila sa a chcela odkráčať, no ja som bol rýchlejší a schmatol som ju za zápätie. Naštvane na mňa pozrela, no bolo mi to jedno. Nadvihol som jej rukáv na jej dlhom tričku a skúmal jej zápästie.

,NIE !" skríkla a chcela mi odtisnúť ruku, ale stisk som nepovolil.

Okrem začervenanej kože a pár škrabancov tam nebolo nič. Spýtavo som na ňu pozrel a ona si zahryzla do pery.

,,Wolf ?" oslovil som ju a ona sa trhane nadýchla. Vyšklbla sa mi a odvrátila zrak. Jemne som sa jej opäť dotkol a spolu sme si sadli na gauč. Stále som na ňu zízal.

V hlave mi behalo množstvo myšlienok ? Ublížila si ? Zlomila si alebo vyvrtla ruku ? Napadlo ju niečo ? Poštípalo ? Čo sa deje ?!

,,Prepáč, ja ... ja len, mám také zlé tušenie odvtedy, čo sme sa vrátili z tamtoho." zamrmlala. Vedel som, že mi do toho nič nie je, no rovnako som vedel, že takto to už ďalej nepôjde.

,,Wolf. Čo sa tam stalo ?" opýtal som sa jemne a ona si zahryzla do pery.

Chvíľku bola ticho, akoby zvažovala možnosti. Jej tvár odzrkadlovala boj v jej vnútri. Už-už som otváral ústa, no predbehla ma.