Really, Potter?! {Harry Potter, next generation}

46.kapitola-Ďalšie prenášadlo a lá Malfoy ?

,,Si blázon !" otvorila som oči a posadila sa na posteľ.

,,A vraj štrajkuješ !" zasmial sa.

,,Vieš, pri tebe radšej vstanem !" žmurkla som.

,,No ták !" zakňučal Potter, schmatol ma okolo pása a stiahol ma na seba.

,,Pusti ma ! Chcem sa umyť a najesť !" jačala som.

,,A prečo by som mal ?" smial sa.

,,Ak nechceš prísť o tvoju dôležitú časť tela, tak ma pusti !" vrtela som sa.

,,A ty veľmi dobre vieš, ktorú časť myslím !"

,,Dobre, dobre, vzdávam sa !" zasmial sa a konečne som mohla utiecť do kúpeľne.

Viem, žeby takú veľku obeť neriskoval. Čo by potom robil ?

Spravila som si hygienu a pustila Pottera do kúpeľne, zatiaľ čo ja som šla do kuchyne.

Jemu som spravila čaj a ja som potrebovala kávu. Po tom včerajšku a potkanmi som si dopriala dávku kofeinu.

Najradšej by som sa na všetko vykašlala a vylihovala v posteli, ale čím rýchlejšie niečo nájdeme tým budeme rýchlejšie doma.

Už strácam prehľad v dňoch. Viem len, že je zima a január, lebo Potter nedávno oslavoval.

Potterovi som pripravila pár chlebov s džemom a mne dnes stačil jogurt.

Koľko tu ešte budeme ? Dostaneme sa odtiaľto vôbec ? Chýba tak málo, no nemyslím, že to bude ľahké.

***

Sneh už mizol a spolu s ním aj chlad. Slnko začínalo silnejšie hriať. Začínalo byť fakt teplo. Už prichádza jar.

Ani neviem, aká dlhá doba ubehla, ale nič sa nedialo. Takže nás čaká niečo veľké. Niečo nepríjemné. Ak je to tá jaskyňa, čo sa tam vlastne stane ? Potter o tom hovoriť nechce a ja nie som ten typ, že budem doňho hučať ako šialená.

Raz, ako za poslednú dobu, som sa zobudila na štebotajúce vtáky. Natiahla som sa ako mačka a vzdychla som si. Ďalší deň o ničom ?

Prekvapene som pozrela na vedľajšie lôžko, ale tam nikto nebol ! 

Prudko som sa posadila a len v tričku a teplákoch na spanie som vybehla z postele.  Kde, dočerta je ?! Len, nech sa nič nestalo. Áno, je to tak. Mám o Pottera strach.

Predsa len sme si už všeličím prešli a tiež bol tu pre mňa vždy, keď ho potrebovala. Nie, nezamilovala som sa do neho, ale moja nenávisť k nemu už nie je taká silná. Skôr akoby mizla. Akoby sa z nás stali kamaráti.

Neviem, ako to vníma Potter, ale ja takto. Na tie jeho úchylné návrhy som si už zvykla, no stále mu mám za to chuť vlepiť. 

Ale kde je ?! Vybehla som zo stanu ako víchor, len v pyžame a s prútikom v ruke. Obzerala som sa ako šialená a hľadala náznak pohybu. Slnko bolo už vysoko a sneh sa dávno roztopil. 

Merlin, ale kde je ten strapatý perverzný chalan ?! Prebehla som kúsok po okolí, no nič som nenašla. A nebol len v kúpeľni ? Rozhodla som sa vrátiť, no stále som sa obzerala a vykrikovala naňho.

,,NO ?!" ozvala sa mi odpoveď po chvíli.

Rozbehla som sa k stanu a vrazila do kuchyne. S otvorenou sánkou som civela na ten výjav. A divíte sa mi ?