Only one signature... 2

30. - preč s nimi

„Ahoj moje bábätko. Pozri, možno cítiš že je tvoja mamka múdra. Dúfam že jej IQ a inteligenciu zdedíš po nej. Ale musíš do nej raz poriadne kopnúť, hlavne vtedy keď bude hovoriť presne tieto blbosti." na konci mu dal pusu. Vzdychla som si a prekrútila oči.

„Nevzdychaj mi tu! Ja ťa odtiaľto s make-upom nepustím." odfrkol si.

„Ale no, prestaň. Radšej buď už ticho a potom sa tu pobijeme." Zavrela som mu jeho protivné ústa tými svojimi.
.....

„Pohni sii!" naliehala som naňho za dverami kúpeľne.

„Sorry, ale som na toalete!" odkričal mi späť.

Bez váhania som otvorila dvere a vletela dnu. Došla som k zrkadlu a vytiahla si make-up. S Chrisom sme sa dohodli, že ho môžem mať keď tam sú cudzí ľudia, ale nech ho nemám doma. Samozrejme, snažila som sa vybojovať si právo, nosiť ho hocikedy, ale žiaľ, nevydalo. Zdá sa že je viac tvrdohlavý ako som si myslela.

„Si normálna? Hovoril som aby si počkala!" ohradil sa a zakryl si rozkrok.

„Tak po prvé, nepovedal si vyslovene, nechoď sem alebo aby som počkala. A po druhé tvojho vtáka som mala vo vagíne už minimálne desaťkrát. Vážne si ho predomnou nemusíš zakrývať." zaškerila som sa naňho.

Po svojej reči som sa otočila k zrkadlu a sústredila sa na kontúry a linky, aby boli presné.
Každá moja osobnosť má aj inú tvár. Iný štýl obliekania. Dokonca sa nám podarilo zmeniť výšku. Samozrejme len o pár centimetrov, ale nejaký rozdiel tam je. Make-up ma naučili robiť na milimeter presne. Od mojich osobností sa odlišuje hlavne tvár, preto nesmiem urobiť najmenšiu chybu. Spraviť si linky trochu hrubšiu a dlhšiu.. zabili by ma.
Cuklo ma keď som cítila veľké ruky na mojich bokoch. Usmiala som sa, a cez zrkadlo mu hľadela do očí. Neviem prečo ale má ich strašne krásne.

„Si krásna, vieš to?" zašepkal mi do ucha. Cítila som jeho zuby a vlhký dych na mojom uchu. Chytil ma za brucho a stál za mnou asi päť minút.

„Ja stále neverím že si moja žena. Ja tomu asi uverím keď budeme mať už deti. Vždy si pripomeniem že to raz skončí. Potom sa mi ťažko verí že tu si pre mňa a so mnou." povzdychol si.

„A vieš že to mám tak aj ja? Ja viem znie to divne, ale úprimne sa cítim zle keď si spomeniem na to čo bude. Úprimne by som si najradšej vzala tvoje mikiny a tričká, kraťasy a tepláky, len aby som sa mala s čím maznať." zasmiala som sa na vlastných myšlienkach.

„Tak, už musíme ísť dole." povedal a čapol mi po zadku. Zozadu mi ruku priložil k chrbtu. Pridržiaval ju tam akoby sa bál že ho opustím alebo mu utečiem.

„Ešte tu nie su. Šťastie pre nás, umriete s nami." usmial sa na nás Harry. Konkrétne na mňa, Chrisovi nechce nič zlé..

„Pozrite sa, nebude to také zlé. Len sa pobavíme, podpíšu papiere a pôjdu domov. Nič sa nestane. Však?" uprene na nás hľadela mama s otázkou.

„Ak chceš Harry, niečo jej sľúb, ale ja to robiť nebudem." potľapkala som mu po chrbte a obišla ho zozadu, smerom k chladničke, kde som sa napila vychladenej vody.

„Mami, ja by som ti to aj sľúbil, ale sú tu dôvody prečo nie. Prvý je že nikdy nevieš čo sa náhodou stane." Povedal Harry a zastavil sa, aby som dokončila.

„A ten druhý je, že sa klamať nemá. Takže ti pre istotu už nebudeme sľubovať a hovoriť nič." usmiala som sa na ňu a podala vodu Chrisovi ktorý si ju pýtal pohľadom...

Práve sedíme pri stole, večera je hotová. Lavice sme vymenili za elegantné stoličky. A naša milovaná návšteva je už tu.

„Dobrú chuť." Odzdravili sme si navzájom a začalo jesť.