Only one signature... 2

16. - žiadne cigarety!

Oprel som sa o lakeť, a sediac vedľa nej, som ju pozoroval. Ruku som mal položenú na jej stehne a hladkal ju, tak ako pri každom jedle. Zrazu sa dvere otvorili a dnu vošla Loren. Na stôl položila pred Jasmínu hrnček s povedomou tekutinou.

„Tu máte kávu, pre istotu bez kofeínu." žmurkla na nás a znova sa usmiala.

„Asi by sme jej mali povedať výsledok keď ho budeme vedieť." poznamenal som.

„Hej, máš pravdu. Ona si ho aj zaslúži vedieť." Jasmína sa usmiala a potom si znova začala dávať jedlo do úst. Čokoládový donut, s čili omáčkou?!

„Nemyslíš si že ti, z toho bude zle?" pokúšal som sa aby s tým prestala.

„Môžeš ma nechať? Som hladná kurva!"

„Dobre, len aby ti nebolo zle." znova som ju pohladil po stehne.

Dvere sa znova otvorili a v nich bola len Lorenina hlava.

„Ehm, ehm, ja len, nezabudni na tie divné kombinácie." uškrnula sa na ňu a hneď odišla. Pozeral som na Jasminínu, ktorej čili paprička trčala z úst. Vzal som jej ju a zjedol ju.

„O akých divný kombináciách hovorí? A vlastne, o čom ste sa rozprávali?"

„Hovorila mi o tom keď bola ona tehotná. Že by som si mala všímať zmeny chutí vône a tak ďalej. A teraz mi došlo čo jem. Problém je, že mi to chutí." smutne sa zatvárila.

„No to nevadí. Jedz, keď už zrejme ješ za dvoch." usmial som sa na ňu a pobozkal jej čelo. Tiež sa na mňa usmiala a pokračovala v jedení.

....

Kde sme? Ou, áno. Znova jej držím vlasy, pretože ju znova naplo.
Celý deň sa správa inak ako inokedy. Pri obede s ostatnými sa rozplakala lebo jej nechutilo jedlo čo jej dali. Potom si dala ďalšiu s jej divných kombinácii, ktorú jej ponúkla Loren, tá jej zachutila a zjedla ju. Ostatný na ňu vyjavene pozerali, v četne mňa, myslel som že ju to prejde ale neprešlo. Už štvrtý krát zvracala, a to sú len tri hodiny poobede.

„Vpohode?"

„Nie, cítim sa ešte horšie. Prosím nech to už skončí." utrápene sa mi oprela o hruď. Ruku som jej položil na temeno hlavy a pohladil ju.

„Aj ja si to prajem. Takto to ďalej nejde. Veď si úplne bledá, určite dehydrovaná. Čo ak sa ti niečo stane už len kôli tomu?"

„To neviem. Často to nerobím ale, prosím, odnesieš ma do postele?"

„Jasné, že áno, to si mi mala povedať hneď."

Vzal som ju na ruky a odniesol ju do izby. Položil som ju na posteľ a prikryl ju.

„Budeš jesť večeru?" spýtal som sa jej keď som si sadol na posteľ, vedľa nej.

„Asi nie. Neviem. Môžeš zatiahnuť rolety, som unavená asi pôjdem spať." pretrela si tvár unavene. Siahol som po ovládači a zatiahol cezeň automatické rolety, ktoré boli nainštalované vonku.

„Dobre. Nechám ťa tak. Ak niečo potrebuješ, zavolaj. Ľúbim ťa, dobrú." dal som jej pusu na dobrú noc, tentokrát na ústa a odišiel.

Hlavne nech sa jej polepší.

JASMINE'S POV

„Jasmín? Jasmína. Vstaň, moja. Poď sem ku mne." Zobúdzal ma Chris a otvoril mi náruč. Áno! To je to čo teraz potrebujem.

Hneď som sa k nemu dovalila a pritisla sa mu na hruď.

„Neboj. Už som tu. Čo sa ti snívalo, že si plakala?" začal ma hladkať po chrbte. Sedela som mu v lone a otočená som bola na proti nemu.