28. - plány?

9 1 0
                                    

JASMINE'S POV

„Prosím už to prestaň riešiť a poďme radšej spať. Naozaj na to nemám ani čas a dokonca ani chuť."

Povedala som mu a zašla do kúpeľne kde som si dala vlasy do gumičky. Začala som sa vyzliekať, začala som tričkom. Chris ku mne došiel a pomohol mi rozopnúť podprsenku.

„Pozri ak mi mieniš celú noc hučať do hlavy tak sa môžme rovno rozlúčiť a ja odídem do hosťovskej." naštvane som si podprsenku strhla dole. Chris mi podal tiež naštvane vrchnú časť pyžama.

„A čo je na tom také ťažké. Trochu sa priznať alebo sa porozprávať?" opýtal sa ma a hľadel na mňa ako si zvliekam nohavičky.

„A čo je ťažké na tom pochopiť že sa o tom rozprávať nechcem?" navliekla som si aj spodnú časť pyžama a odišli sme z kúpeľne.

Zhasla som malú lampu na stole a nechala svietiť len tie vedľa postele. Chris zavrel dvere od kúpeľne a hneď potom si vyzliekol tričko. V sivých teplákoch si naprával paplón rovnako ako aj ja na druhej strane. Naraz sme si vedľa seba ľahli. Nakoniec sme zhasli svetlá a bez pohybu ležali.

„Pozri, ja sa ťa len snažím pochopiť a vytvoriť si človeka, ktorým naozaj si. Ale ako všetci veľmi dobre vieme, človek bez tváre neexistuje. A preto chcem vidieť tvoju tvár. Tú, ktorá je plná emócií. Tú, do ktorej som sa naozaj zamiloval. Tú, ktorú chcem hladkať a bozkávať do konca jej života." Pokračoval.

„Chris, prosím prestaň a nenúť ma aby som odišla." Úprimne, som mala slzy na kraji.

„Ja ťa nikam nenútim ísť. Ty sa vzďaľuješ lebo sa bojíš. Ja sa ťa len snažím pochopiť." otočil sa na druhú stranu odomňa.

Pane bože, on má pravdu! Vážne som tu ja tá ktorá sa vzďaľuje. Nemôžem spraviť tú istú chybu dvakrát. Nemôžem!
Vstala som z postele. Nepochybne si myslel že odchádzam. Obišla som posteľ a zastavila sa pri ňom. Sledoval moje nohy ale hlavu nedvihol. Zapla som svetlo na jeho strane.

„Chceš vidieť tú tvár? Tak sa na ňu pod pozrieť. Chceš vidieť aká som? Vnímať má? Chceš cítiť veci tak ako ich cítim ja? Otvor svoje srdce a daj mi ho."

Znova som odišla do kúpeľne a čakala čo spraví. Buď pôjde spať a úplne sa na mňa vykašle, alebo mi dá druhú šancu. Sekundy mi prišli ako minúty a ja som stále čakala. Prisahám že som počula aj to čo sa nedialo. Ale dvere sa predsa len otvorili. Stál v nich a pozeral sa. Vzala som odličovaciu vodu a tampón, na ktorý som ju naliala. Začala som ním prechádzať po tvári. Najprv to bolo pravé líco, cez bradu som sa posunula na to ľavé. Ruku som premiestnila a zotrela všetky kontúry na mojom nose ktoré mi ho sužovali. Obočie, ktoré som mala pod ceruzkou jemné sa mi odhalilo. A čierna maskara sa odlepila od mojich mihalníc. Linka, ktorá mi zväčšovala oči zmyzla tiež. Zrazu som bola čistá. No nebola som atraktívna. Bola som ako obyčajné dievča, ktorej rodičia vlastnili ranč a jazdila na koňoch. Vyzerala som tak ako keď som bola malá. V zrkadle som videla Jasmínu. Jasmínu, ktorej priezvisko neurčovalo vzhľad alebo správanie.
Toto som bola ja, bola som človek ktorý sa bál žiť.

„Už si vieš domyslieť pravú tvár?" po chvíli keď som hľadela len na svoje nohy a on neodpovedal, pozrela som naňho.

„Ty si tá najkrajšia žena akú som kedy videl." zašepkal do ticha miestnosti.

Odlepil sa od steny. Chytil ma za zátylok a naše pery spojil v unikátny bozk. Nebol dravý. Bol plný vášne a nehy. Bol to bozk, ktorý ma utíšil a povzbudil. v jeho náručí som sa cítila tak voľná. Zhasol svetlo v kúpeľni a so mnou na rukách sa pobral do izby.
Hneď ako za nami pribuchol dvere oprel ma o stenu vedľa. Stena mi tlačila na chrbát a jeho erekcia tesne pod zadkom. Začal mi rozopínať gombíky od košele. Jeho pery vlhčili tie moje, rovnako ako aj mňa celkovo.

Only one signature... 2Where stories live. Discover now