Only one signature... 2

13. - koniec alebo začiatok?

„Najhorší pohľad bol keď som ju našla v kúpeľni, v bez vedomí, vedľa nej ležala žiletka a váha, z ruky a nohy jej tiekla krv od rezných rán a takisto aj z úst." sklonila hlavu a rýchlo zamrkala očami aby sa slzy nedostali príliš ďaleko.

Viem, že je to mafia. Viem, že tu by sme mali byť každý bezcitný ale v tomto momente som mal chuť ju objať. Taktiež ako aj Karin, ktorá sa na mňa a potom na ňu súcitne pozrela. Všetkým čo sme tam sedeli sa nahrnuli do očí slzy. Aj mne.

Dotklo sa ma to, a veľmi.
Bolel už len pocit, že jej nedokážem nijako pomôcť.

„Ale napríklad Harry, to mal ešte horšie. On tieto veci zažíval na dennej báze. Keby ste vedeli koľko krát jej ten nôž zadržal tesne pred tým ako sa šla zabiť. Koľko krát musel vydržať to ako sa naň pozerala keď sa prebudila v nemocnici. Koľko krát sa uhol tým tanierom a pohárom, ktoré po ňom hodila, vždy keď sa hádali. On to mal vždy najťažšie čo sa týka tohto. Lebo jediný on v ňu vždy veril, a verí. Vždy v nej videl budúcnosť. A hlavne, Jasmína je akoby 'srdce' našej rodiny. Keď je Jasmína vpohode, sme vpohode všetci. Ale keď bola Jasmína v kóme štyri roky, doslova celá rodina bola v tej kóme s ňou." povzdychla si a hodila do seba celý alkohol v jej pohári.

„Kôli čomu bola v kóme?" odvážil som sa opýtať.

„Tak to vy toho ešte veľa asi neviete. Jasmína vravela, že vám o tom začala hovoriť, ale nedokončila to."

„O čom vravela?" zamyslel sa Richard.

„Šak keď sme sa jej pýtali prečo vyzerá tak ako vyzerá." šťuchla ho Karin.

„Jaaaj, no jasné. Veď ona skončila pri tom ako sa znova dostala do nemocnice, že nemohla jesť ale už to nedokončila." nahlas hrabal v pamäti.

„No áno, to. Mám vám to dopovedať, alebo chcete aby vám to povedala Jasmína?"

„Nie, toto nám Jasmína dokáže povedať aj sama. Ja chcem skôr vedieť veci, ktoré by nám nedokázala povedať." predbehol som Karin, ktorá jej už šla odpovedať.

„No tak, sú tu pár vecí, ktoré vy neviete ale zakázala mi o nich hovoriť takže, nemôžem. Okrem toho už tu nie je nič."

„Tak potom, prečo chcú muži z jej okolia aby bola tehotná?" (Richard)

„To je dobrá otázka! Chcú aby mala dieťa preto, lebo si myslia, že ju to zastaví v práci. Keďže ona zarába fakt veľké peniaze z jej firiem, ktoré ovládajú skoro celý svet. Myslia si, že keď bude matkou nejak ju to zastaví alebo oslabí. Čo nie je pravda, Jasmína nám sama hovorila že ju nezastavia. Že jej môžu hodiť do cesty čo len chcú, no že aj cez rozpálené uhlie prejde."

„Takže aj mňa chceli zneužiť?" zarazil som sa.

„Nie, to skôr naopak. Tvoj otec pre teba potreboval ženu, a keďže tvoj a Jasmínin otec, sú kamaráti spravili obchod. V respektíve to spravil starý otec Jasmíni - Klein, on spravil ten obchod, vraj Jasminínho otca zdrogoval a prinútil ho to podpísať. Nedávno–ešte pred tým než odišli do Ruska, sa vyjadril, že by toto dobrovoľne Jasmíne nespravil, a že v tom musí byť aj tretia osoba. Potom sme našli záznamy, a bum, zistilo sa, že treťou osobou je už spomínaný Klein."

„Takže Jasmína mala pravdu. Je to zmluva!" Richard si v hlave spájal dve a dve.

„Áno bola, ale ako na to prišla by som rada vedela. V prvú noc čo u vás spala tak som si s ňou písala. Hovorila, že ona o tom vedela dlhšiu dobu a vôbec nebola prekvapená, že tam je. Musela niečo vedieť a zistiť. Inak by vaše vzťahy boli iné. Úplne."