Only one signature... 2

8. - Neprovokuj!

„Ou, ten ma má rád." povedala Jasmína keď ho videla.

„Fakt? Kto to je?" spýtala som sa jej.

„On mi pomohol, dosť. Potom som ja pomohla jemu a sme si kvit. Teraz sme len dobrí kamaráti, on vie, že sa na mňa môže spoľahnúť ak bude niečo potrebovať a ja viem, že sa môžem zase spoľahnúť naňho." povedala ešte keď bol v dostatočnej vzdialenosti.

„A s čím ti pomohol?" spýtal sa jej Richard.

„O tom potom." odpovedala a jedným okom pozrela na blížiacu sa osobu.

Je to Thomas Wággner. Je to celkom v pohode chlapík. Viac krát sme spolu mali obchod. A zrejme je to aj prvý človek, ktorý má rád Jasmínu. Som úprimne zvedavá či sa ju tu niekto pokúsi zabiť. Ako nemyslím si, alebo ak áno asi o tom nebude nikto vedieť.
Samozrejme je veľmi známe, že jeho dcéra má rozdielnu sexuálnu orientáciu. Nemám proti tomu nič, a aj napriek tomu, že som dievča, stále sa s ňou dokážem rozprávať. Musím povedať, že je pekná aj ona, je to modrooká čierno vláska. Už len táto nevšedná kombinácia ju robí zaujímavejšou. Vraj tu príde až neskôr takže teraz tu nie je a privítame sa len s jej otcom...

CHRISTIAN'S POV

„Nech sa páči." povedal som, a ukázal Jasmíne na stoličku ktorú som odtiahol od stola.

Privítanie bolo zaujímavé, uvidíme aké to bude keď prídu k nášmu stolu. U určitých ľudí dúfam len v to najlepšie od Jasmíni. Hlavne čo sa týka prístupu. Ja viem, nemá rada keď ju ľudia a hlavne muži súdia len podľa vzhľadu atď. a chce sa len brániť ale ak by bola príliš zlá, ku konkrétnym ľuďom, neviem či by to dobre a najmä výhodne dopadlo.
Samozrejme mi na nich nezáleží viac ako na Jasmíne, to ani náhodou! To si nemyslite! Vždy (odkedy som ju lepšie spoznal) som mal Jasmínu rád a nechcem aby sa jej niečo stalo, alebo aby jej nedajbože niekto ublížil. Ak by niekto prekročil hranice, je mi jedno kto to je. A to platí u všetkých, aj pri Karin či Richardovi.

„Ale. Za tú minútu chôdze sa z teba zrodil nejaký džentlmen." uškrnula sa na mňa Jasmína.

„Akoby som pred tým nebol.." prekrútili som s úsmevom očami a jej poznámku už ďalej ignoroval.

Keď som si sadol tak ako aj ostatný, ruka sa mi zatúlala na Jasmíninu nohu. Konkrétne vnútorné stehno. Keď môj dotyk pocítila, hneď sa na mňa pozrela pohľadom alá, prestaň!
Ale nepomohlo jej to, to by musela byť veľmi naivná aby si to myslela, že ma jeden pohľad zastaví. Ani náhodou. Toto tu, si nenechám ujsť. Celý večer môžem pod stolom robiť čo chcem a ona sa nesmie ani pohnúť. Nesmie nič povedať keď tu budú hostia. Nebude mi nič prekážať v tom aby som sa jej mohol dotknúť.

Je to až príliš zlé?
Áno je.

Prekáža mi to?
Nie!

„No tak, prestaň sa tváriť tak nespokojne. Akoby sa ti to nepáčilo." zamumlal som keď som jej ruku zdvihol a bozkával jej chrbát.

„Samozrejme, že sa mi to páči, ale nie tu, teraz a pred všetkými," povedala potichu. Úprimne som ju veľmi nevnímal pretože moja pozornosť spádala najprv na rúžovkastý odtieň jej líčiek no potom som pohľadom prešiel na miesta nižšie. Vtedy som nevnímal už nič.

„Haloo!!" stiahla ma Karin za ucho k sebe.

„Au! Môžeš mi prestať ubližovať? Ani nevieš aký úžasný výhľad som tu mal!" vyčítavo som na ňu pozrel.

„Tak sa aspoň nepozeraj tak nápadne! Každý sa pozerá a vidia ťa."

„Tak prepáč ale nie je to moja chyba. Sú to proste pudy!"