26.k. Na vzdialenej hranici.

25 5 0
                                    

Time skip 05:20

USSR pohľad:
. ... . Bolo to iné ako inokedy.. . Celkovo pôsobil akoby bol hore. A nie že by spal.. .. doslova akoby bol unavený. .. naozaj zvláštne. .. chcel som s ním hovoriť.. vidieť ako ten človek artikuluje. . .. ako žmurká očami vždy po otvorení ako sa jeho zreničky prispôsobia svetlu ktoré na ne dopadá.. . Ako otvára ústa pri reči.. . Hrozne má to tiahne.. akoby som to ani ja nebol... . Iba sedím a hľadím na ňho. .. Na tvári bez výrazu, naznačenia akejkoľvek emócie. .. . Som to vôbec ja ??. . Ja.. ne.vie. . .. netušímm . . .. bojím sa . Je to strach ...a.le zároveň nie.. zreničky sa mi roztriasli.. tak isto ruky keď som na ne ale chcel pozrieť.. uvidel som iba.. žiaru ... Nie silnú . . Skôr slabo osvetľovala tmavú izbu.. . Doslova mi chíbali časti rúk.. . I hruď.. . Jediné čo bolo vydno bola iba uniforma poza ktorej vyžarovala žiara... . .. Myslel som že začnem panikáriť. .. ale ..ono nič ..len som sedel a čudoval sa. Tá žiara ma začala pohĺcať viac a viac.. .. vo chvíli kedy zo mňa nezostalo už takmer nič .. má akoby niečo stiahlo dole do ľahu.

USSR:
A... a. .

USSR pohľad:
Moje unavené oči sa otvorili. .. moja intuícia mi naznačila že mám vstať.. . Otočil som sa na bok.. keď som zbistrel zistil som že hlavou ležím na rýšiných stehnách. .. musel asi zaspať v sede.. posadil som sa a chvíľu naňho len pozeral.. . Polo počuť ako pomalí dýcha.. . Čiapku na hlave mal naklonenú prekrývala mu ľavé oko. .. načiahol som k nemu ruku a napravil mu ju. . ... Prešiel mu po líci. .. moje oči hladeli na jeho spiacu tvár. Tá sa pomali prebúdzala. . ..

USSR myseľ:
Bol to iba sen ? .. cítim sa viac vo svojej koži .. . Nebolo to varovanie ? .. .

Naz*:
💤. .. S.sovi?

USSR:
😅. ... Už si hore. Prepáč že som ťa vzbudil...

Naz*:
Nie ..nie v poriadku ♥️.. . . Nevzbudil som náhodou omilom ja teba? Spal si tak sladko. . Myslel som že ťa budem museť ťahať z postele minimálne 5 minút.

USSR:
. . Umm .. nie . Len Sen . ..

Naz*:
... Ach jaj .. ozaj nezaspali sme?

USSR:
Si robíš. . . (Schmatol budík)
Mmm.... Nevidím na ručičky.. .

Naz*:
Ukáž mi to. ... Je cca 05:25 alebo 05:30

USSR:
? A to jak na to dovidíš?

Naz*ho pohľad:
Postavil som sa z postele a podyšiel ku pracovnému stolu. Zo šuflíku som vyhrabal baterku. .. prišiel som späť k posteli a sadol si na ňu. Baterku som podal Únii do rúk so slovami.

Naz*:
Na. namier mi na tvár a zasvieť.

USSR pohľad:
Spravil som tak ako povedal. Zo sekundy na sekundu osvietilo miestnosť. Keď som pozrel na rýšu .. . Trochu som sa zľakol. . Trochu viac. . . ..bolo... To . ..ja neviem ...proste mal roztiahnuté zreničky až tak moc že mal oči skoro čierne... .. viac jak mačka .... . ..ale po možno tak päť sekundách sa mu oči bleskovo stiahli na uzunké čiaročky. Tvár si prekryl rukami so snahou vyhnúť sa akémukoľvek lúču svetla.

Naz*:
Jaaaaaaauu !. .. ..do riti.! . . To páli. .

USSR:
Ku*va. . .. ty ... Máš .. nočné videnie .. . Si robíš srandu.. . Nedokážem si predstaviť že takýmito očami má v spánku pozoruješ.. .(striaslo ho)

Naz*:
. A čo mám robiť ? Myslýš že snáď viem ovládať veľkosť mojich zreníc? . .. jasné že nie. ..prispôsobujú sa automaticky..

USSR:
Toto ma bude strašiť vo snoch.

Naz*:
Dokým ma nenasereš a nerozdrtím ti svojimi tesákmi kosti, tak sa nemáš čoho báť.

USSR:
Mmm .. .

Tajne Zamilovaný Where stories live. Discover now