...Time skip 14:00 pred Naz*ho domom...
USSR pohľad:
Dojedal som hodog. Po ceste domov sme sa zastavili ešte v bufete na "obed". He no to je mi ale obed hodog a Cola. 😑👌🏻✨
Ale čo už. Rýša medzi tým čo ja som rozmýšľal a kukal do blba, odomkla bránku. Vstúpili sme do dvora a prešli k dverám domu. I tie rýša odomkla. Chystali sme sa vstúpiť dnu. Ale ja som si to rozmislel. Namiesto toho som sa otočil a išiel na dvor k fontáne. Pozrel som sa hore na oblohu. Ani jeden jediný mráčik neprekrýval jej sýtu modrú farbu. Po chvíli som to ale už nevidržal prižmúril som oči a sklonil hlavu. Slnko bolo ostré, pálilo v očiach. Ehem v mojom prípade v oku keďže cez jedno mám pásku ¯\_(ツ)_/¯. Pohľad mi ale rýchlo skĺzol na rýšu ktorá už stála predomnou, s prekvapením výrazom dodala.
Naz*:
Čo ti tu? To ťa neunavilo korčuľovanie?
USSR:
Áno nohy ma bolia jak fras a najradšej by som si aj podriemal. Ale tá obloha je tak pekná. .. chcel by som sa na ňu dívať väčne. .. (ukázal na lavičku) Pametáš ? Pri zoskoku z nej si ma schytil a vyniesol nad oblaky. Ani nechceš vedieť jak som bol nadšený a vystrašený zátoveň. 14 kilometrov naz zemou. .... Eee.. pomoc...
Naz*:
Pametám a spomínam Soviet. . .. keď som ťa opäť zložil na zem. Ešte som preistotu nechal krýdla nastražené a pripravené na rýchli odlet.. . .. keby náhodou si sa naštval a neišiel si ma za to zaškrtiť. .. 😂
USSR:
😂Ale prosím ťa.
Naz*:
Ach jaj. Rozmýšlam....
USSR:
?... Nooo. .
Naz*:
Že ty chceš aby som ťa zobral opäť.
USSR:
😅Eeee pokiaľ chceeeš. . ...
USSR pohľad:
Prikročil ku mne a rozprestrel krýdla. Ešte sme sa dohadovali ako ma vôbec zoberie tak aby som nespadol. .. Nakoniec sme dospeli k tomu že ma chytil akoby do objatia pevne pod moje ruky. Nohami sa sylne zaprel a nastražil krýdla. Sylne nimi mrštil. Pevne som sa k nemu pritiahol. Ale v sekunde sme sa opäť dotkli nohami zeme. Nadletel možno taký meter hore..
USSR:
V pohode??
Naz*:
Á..no . Už niesi taký lahký ako na posledy. Slabo som mávol.
USSR:
Umm. . Okej tak preistotu ma neber nechcem aby sisi niečo narobil s krýdlami.
Naz*:
To si snáď myslíš, že ja sa tak ľahko vzdám??
USSR:
Emmm.. . . AA!!!😨...😐 Okej okej ✨ hehe to som nečakal.
Naz*ho pohľad:
Lež stihol niečo povedať. Do krýdel som sa tentokrát poriadne oprel. Prudko nás vymrštilo tak do výšky strechy môjho domu. Od tadiaľ ma ale opäť začalo ťahať k zemi... Doslova akoby som mal na sebe činku. Šancu som ale nepremárnil a začal mávať čo to šlo.. . Asi po troch sylných odrazoch sme už boli v celkom veľkej výške. Takých 3 000 metrov nad zemou. Zväz sa ku mne tisol ale zároveň sa aj smial. Bolo ale na jeho hlase počuť stres. Ani sa mu nečudujem.. .. . Tak sme sa vznášali na mieste a kochali sa výhľadom. Všetko bolo o čosi menšie. .. lístie vysokánskych stromov pod nami šumelo pod sylou narážajúceho vetra. Ja som ale vietor vyučíval na mierne plachtenie. Čoš mi uľahšovalo udržať zväz hore.. .
Naz*:
Jež*š s tebou by som mohol posylovať.
USSR:
Hehe. .. . Ale neexperimentuj, lebo ešte padnem.
Naz*:
😏Hmm. Že by som ťa pustil ??? Troška by sisi poletel.
USSR:
NIE NIE NES.RAND.UJ. .. .... . E. E .. NIE
YOU ARE READING
Tajne Zamilovaný
General FictionSovietsky zväz sa dostane do rúk Tretej ríše. Snaží sa o útek no po čase zbadá v nepriateľovy čo si dobrého. Nakoniec sa to vyvine do lásky. Tretia ríša to začne cítiť k nemu podobne jak s láskou tak i s dôverou. Čo znamená že zväz má šancu uniknúť...
