18.k. Čo ak je to všetko iba sen ?!

17 4 0
                                    


03:10 USSR pohľad (sen):

USSR:
💤mm. . .. m. čo !. . Už je ráno ?. .

USSR pohľad:
Zmetene som sa začal obzerať po okolí. Bol som na lúke?. . Vôkol rástla po kolená vysoká sýto-zelená tráva. Sem tam sa v nej mihla nejaká tá sedmokráska či vlčí mak. Štebot vtákov z neďalekého hája sa po nej rozliehal ako pieseň. Obloha bola takmer bez mrakov, slnko na nej mi jeho lúčami hrialo na chrbát . .. jemný vánok mi spodok kabátu mierne nadvihoval... .
Po chvíli dezorientovaného pozerania sa ôkol som započul hlas. . Radostne kričal moje meno .. .. otočil som sa. .

USSR:
Rýša !?. .

Naz*:
Soviettt !! ❤️

USSR pohľad:
Hodil sa mi okolo pása a obaja sme padli do trávy. Pohlady sa nám stretli. Rýša to už nevydržala a začala sa smiať. Ja som len prekvapene pozeral. On sa po chvíli zo mňa prevalil na trávu, rukou zašmátral v tráve a odtrhol modrí kvietok. Druhou mi ho vložil za ucho.

Naz*:
😁

USSR💠:
Am. ..

USSR pohľad:
Otočil som od neho hlavu a zaťal zuby. Cítil som teplo na mojich lícach ..

USSR myseľ:
Aaaaaa . . Už zas ! Prestaň ! Sa červenať! Blyať .. No mňa porazí z tohto. Všimol si toho !? Aaaaa veď jasné že áno..

Naz*:
😂 To je tak zlaté, keď sa to snažíš skryť.

USSR:
Nooo tak super. ..

Naz*:
Ale noo Sovi ♥️.

USSR pohľad:
Sovi???.. .. . Zacítil som dotyky na mojej ruke. Ako sa rýšiné prsty dotýkajú tých mojich až kým sme sa nedržali. . . Pozreli sme na oblohu a užívali si teplého leta. Pripomenulo mi to, to jedno leto pred rokmi. .. kedy sme presne takto vedľa seba ležali v tráve a sledovali mraky, pričomš sme navzájom hovorili čo nám pripomína ich tvar. Raz to bol motýľ, ryba,lopta inokedy to dokanca vyzeralo ako srdce. Trocha som sa pousmial a spomínal ďalej.. . Niečo mi tu ale začalo vadiť.. . Znepokojene som si sadol a rozhliadol sa. Rýša sa ma chcela spýtať čo sa deje ale.. . Samej jej to došlo . ..

USSR:
... . Tanky ? . . Ako by sa sem rútili. ..

Naz*:
Umm . P. P..ozry na háj. .

USSR:
. .. počkaj to poznávam. . Aj tie hlasy. . .
Tá reč .. . K ZEMI !!!!!! !!!!

Naz*:
Čo sa deje !!? Vojaci !! Ale ja som rozkaz nedal.

USSR:
T.to niesú tvoji. . . No horšie je na tom že ani ja. .

Naz*ho pohľad:
Vydesene som sa viac pritkačil k zemi v snahe skryť sa vo vysokých steblách trávi. A dúfal len v najlepšie. Čím bližšie boli tým viac sa otriasala zem, a hlasi vojakov zosylnievali. Pokiaľ to niesú moji. Tak po mne pôjdu. .

USSR:
Budeš poslúchať na slovo.

Naz*:
...Prikývol na súhlas...

USSR pohľad:
Do sekundy sa z kľudnej lúky stalo bojové pole. Vo vzduchu bolo cítiť dym. Oblaky sa stiahli a začal fúkať studený vietor. Začalo poprchať na zemi boli kaluže vody s preriedenou krvou vo vode. Telá mŕtvych vojakov vôkol len ticho ležali a hľadeli s chladom v očiach. Niektoré telá boli zaliate krvou a zamotané v ostnatých drótoch. Vojaci už boli blýzko. Kryčal som na nich nech zastavia. Ale oni neposlúchali. Už z pár metrov začali mieriť. Na pravo odomňa. Kde sa v tráve skývala rýša.

... Výstrel ...

Naz*
Aaaaa.... A. . M.oja .. noh..a !!!

USSR:
N.nie !!! PRESTANTE TO JE ROZKAZ!!!

Tajne Zamilovaný Where stories live. Discover now