Tajne Zamilovaný

11.k. Zdanie klame .. .

Naziho pohľad:
Obaja sme od seba spravili krok. Osobný priestor hehe. Asi to teda s tými vlasmi myslel vážne. Sadol som si teda na posteľ, zobral nožnice a prešiel si zväz pohľadom.

Naz*:
Ostrihám ťa teraz? Alebo si to schováš pod ušanku.

USSR:
Radčej teraz. Pokiaľ chceš. Už my tá ofina liezlia nie len do očí ale aj na nervi.

USSR pohľad:
Rýša sa pousmiala a dala na javo nech k nej prídem. Tak som aj spravil, sadol som si na koberec pri posteli. Aj napriek tomu že naz* sedel na posteli si pod zadok dal vankúš nech je o niečo vyššie. Áno som vysoký jak pouličná lampa XD. Nezvyknem si to nejak uvedomovať. No často na to doplatiť, keď si už piaty krát buchnem hlavu o hornú zárubeň dverí. Au.. .

Naz*:
Chceš to iba skrátiť ? Či ?

USSR:
Um.   . Áno.

USSR pohľad:
Bolo to nie že divné ale skôr nezvičajné. Aby ma strihala rýša. . .Ale zároveň príjemné. Jemne sa mi prehrabával pomedzi vlasy a sem tam strihol. Pôsobilo to na mňa ako si.. upokojujúco?
Neviem. . Cítil som pomalé klesajúce viečka. Pohľad sa mi začal rozmadzávať.
Nie že by ma to uspávalo no . . Em áno uspávalo má to.

USSR myseľ:
Nespi vole ! Teraz nie únia.

Naz*:
Okej zadnú časť máš. Otoč sa mi čelom ešte ti cvaknem prednú.

USSR:
.... Prikývol na súhlas ....

.... o 5 min neskôr....

Rýša:
Haloo nazaspávaj.

USSR:
Čo ?! Ja nespým.

Naz*:
Vôbec sa ti "nezatvárajú" oči. Už len čakám kedy skloníš hlavu a zvalý ťa na koberec. Jak ťa asi zdvyhnem a vyložím na posteľ. H ?

USSR:
No veď ma vzbuď.

Naz*ho myseľ:
Ale keď ty si tak zlatý keď spíš. Nechcem ťa budiť.

Naz*:
Jaj, tiež možnosť. Aj keď teba vzbudiť . No jedyne že by som ti pri ucho dal môj budík.

USSR:
Ani nespomínaj. By som rovno zinfarktoval.😂

Naz*:
😂 okejj tak to skúšať nebudem.

Naz*ho pohľad:
Tak som sedel a odcvakával posledné pramienky vlasov. Sem tam niečo padlo Sovietovy do oka, takže ďalší 10 minút to z neho vyberal... úžas.

Naz*:
Čo je na Tom také ťažké to jedno poondené oko zatvoriť? Keď ho necháš otvorené tak jasné že ti do neho budú padať vlasy. Chceš snáď aj naň oslepnút, alebo čo ?

USSR:
Takto. Keďže si mi asi pred pár- ...

Naz*:
Tu ti skočím do reči. Keďže nemám chuť sa teraz hádať za somariny. Ehem čiže kedy by sme mohli odýsť z domu? Že šak dnes si pôjdeme pozrieť Berlín.

USSR:
.. . Em asi šak po raňajkách niekedy.

Naz*:
Okej to bude najlepšie.

USSR pohľad:
Zodvihol som sa zo zeme a podyšiel k zrkadlu. Dlho som sa nestrihal aj som zabudol jak vyzerám s ostrihanými vlasmi.

USSR:
.. .

Naz*:
Tak čo ?

USSR:
Wau.. to sa mi lúby.

USSR pohľad:
Bol som trocha šoknutý. Nie že by sa mi to nepáčilo ale práve naopak. Len menší nezvik. Otočil som sa na naziho. Ten sa len usmieval. A hľadel na mňa. Napokon sa zodvihol a s ušankou v rukách prišiel k mne.