Tajne Zamilovaný

13.k. Ďakujem Úniaa♥️🥰

... time skip auto ...

USSR pohľad:
Sedeli sme v aute a boli na ceste domov.
Vysoké budovy sa míňali z dohladu, namiesto nich sa čo raz častejšie objavovali malé obytné. Obloha už zoranžovela. Zvišné lúče slnka s poza domov ostro žiarili do okolia ulíc. Sem tam prenikli cez okno auta presne do môjho oka. Otočil som sem tam hlavu, aby som sa im vyhol. Vždy keď na mňa nejaký zasvietil som ucítil hrejivé teplo. Naz* vychital presne tú stranu kam nesvietilo. ... achhh .. závisť .. . On tiež hľadel von oknom a sledoval večerné mesto. Mám dojem že na nás oboch pôsobilo ako uspávanka. Už tak sme boli z celodenného výletu uťahaný. Už len zavrieť oči a spať. Hrozne dobre sa sedelo. Sedačky mi prišli pomali pohodlnejšie jak samotná posteľ. Oči sa mi privierali. Hlavu som oprel o vrchnú časť sedadla. A ...zaspal ...

... o desať minút neskôr ...

USSR pohľad:
Síce som spal ale stále som bol v pozore. Hneď ako sme nadyšli na spomalovač pre na*ho domom, som sa automaticky zobudil. Vodyč zaparkoval a ja som vystúlil. Zo zadu som obehol auto, podyšiel k dverám kde sedela rýša, otvoril, ... rýša aj napriek tomu spala. Oslovil som ho. Ale nič. Tak som do neho šťuchol, zvýšil hlas , ale on spal ďalej.

USSR myseľ:
No ale ale.. nikto je zjavne unavrný. Čo s tebou? Zoberiem ťa snáď na ruky alebo čo ? Asi budem musieť ... .. achhh. . Tak poď sem ty jeden ospalec.

USSR pohľad:
Odpútal som pás. Vybral mu klúče čo mu vyseli z tašky. .. ešte že ich nestratil 😶. Mal k tomu blízko. Ešte pred tým než som ho zobral som si dopredu odomkol bránku aj dom. Keď ich ráno zamikal zapamätal som si tvár klúča. Niekdy som na svoju pämeť hrdý. Prišiel som speť k autu. Jednou rukou som ho chitil pod nohy a druhou za chrbát. Zaprel som nohy a zdvihol ho. Bokom som zavrel dvere a dal náznak vodičovy že môže odísť. Aj by som sa mu pozdravil ale myslím že nevie čo znamená do svitaňa. Auto zacúvalo otočili sa a do chvíle som pred domom stál sám, s rýšou na rukách.
Jak som ho držal a kráčal dnu do izby. Má troška začali pobolievať ruky. Nebol nejak ťažký ale nejaké to kilo tam cítiť bolo. Pozdravil som sa so Štefanom. Ktorý nás už čakal na chodbe.

Štefan:
Zas zaspal jak vidím.

USSR:
Takže to je pre neho normálka?

Štefan:
😅Mám pocit že áno. Vždy keď ide autom tak po ceste na späť zaspý. Ale ako náhle ho položím na posteľ. Tak na mňa vyvalý oči a ide ihneď niečo robiť. Či už papierovačky alebo nejaké telefonáty. A inak zoberiem kľúče a zamknem, nech sa nemusíš vracať.

USSR:
Dobre ďakujem. Keď sa mi podarí ho uspať tak prídem speť. Môžme potom keď tak pokecať.

Štefan:
Okej. Budem rád.

USSR pohľad:
Vkročil som do izby a zavrel. Prišiel som k posteli. Chvýľu som rozmýšľal ako ho položím tak aby sa nevzbudil. .. pomali som sa sklonil nad posteľ a jemne som už už položil no na môj prekvapenie sa v polospánku ku mne viac pritiahol a pritúlil. E. . ..Č.. o ..teraz..z ? Pootvoril jeho ospalé oči a tichím hlasom povedal.

Naz*:
Zväz ? . . Prosím zostaň t.u .

USSR pohľad:
Srdce sa mi rotepalo. Hľadeli sme si z očí do očí. Prebudilo to vo mne akési nutkanie mu dať pus..u na. čelo.o. a uložiť do postele pod paplón. Ako to kedysi robieval môj otec mne ... . . Okej toto nezachránim, videl ma červenať už dva krát teraz mi to môže byť jedno. Vi vyvliekolac sa pod zem hanbou zakopať nemôžem. Al.e je rozospatý. . Nemusel si t.toho vš.imnú.. ť .. ale jak ho dám odomňa preč.č. ?

USSR:
....

Naziho pohľad:
Bolo na ňom vidno váhanie. Bezoslova sme na seba pozerali. I napriek tomu ale obaja vedeli čo ten druhý chce povedať. Nezdá sa to ale aj oči vedia veľa povedať.
Trocha ma to zamrzelo. Najradčej by dom ho mal pri sebe ale on ... ..skrátka nechce. .. . Nechápem čo som si celú túfobu nalhával. Veď je to Soviet mocná veľmic. Čo mu je po mňe. .. 😕 Tak čo už no ... asi ho teda nebudem obťažovať .. .