2.k. Naozaj mu toto robím?!

23 4 0
                                    

...:
Sir, sollen wir ihn in eine Zelle stecken?

Naz*:
Áno. Dajte mu okovy na obidve ruky aby nám nezdrhol. Rovno mu obviašte aj nohu myslím si že už stratil dosť krvi.

Povedala ríša so škodoradostným úsmevom.

Rozprávač:
Únia bola zanesená do chladnej cely. S polovnemom ho okovali. prišli k dverám a sledovali. Ríšu prechádzajúcu cez nich blížiacu sa k Sovietovy. Postavil sa pred neho, zobral nôž a rezol ho na líce.

pohľad USSR:
Všetko bolo rozmazané nevedel som sa prebrať. No jedna s osôb ktoré boli v cele sa priblížila ku mne a s ostrým predmetom ma slabo rezla kúsok pod okom. To ma trocha prebralo zrak som mal síce rozmaznaný stále ale vnýmal som už o niečo lepšie. V Tom som spoznal starého známeho Naci*tu. Vycieral na mňa jeho ostré biele tesáky. Pomaly mi podložil nôž pod krk.

Naz*:
Ani nevieš aký som nadčený že ťa vidím Zväz. Pravde povediac toľko dlho som sa ťa snažil chytiť ale stále som neuspel stále si mi vykĺzol popod prsty. No teraz, teraz si tu. konečne môžem ťa tu medzi nami privítať. ....smiech.... Už mi milý môj neutečieš ....

Soviet len slabým vyčerpaním hlasom odpovedal.

USSR:
Možno nie ale rudá armáda ma pomstí...

Naz*:
Ahaa dobre vedieť ....smiech....
No ak sa teda dostaneme k téme. Dám ti šancu budeš ma prosiť o milosť. Vzdáš sa. A možno si ťa tu ponechám len o kus lepších podmienkach.

Rozprávač:
Nôž mu priložil bližšie pod krk a s očakávaním sovietovho čo bi len malého naznačenia strachu čakal na odpoveď. No zväz neprejavil hoci len minimálny náznak strachu či reči. Sovietova tvár vyzerala celkom pokojne.
USSR nakoniec dodal.

USSR:
Zbytočne mi tu mieriš nožom pod krk viem že ma nezabiješ. Akurát sa tu budeš maximálne prizerať so smiechom na to ako trpím.

Naz*:
Tiež pravda...

Rozprávač:
Nemec odklonil nôž od Sovietovho krku,zdvihol sa, zobral bič a prešľahaľ ho s ním... Únia sa držal pevné bez slova no po 5 bolestivích minútach. Už padla na zem a zkrýkla bolesťou. Ríša v zápetí prestala zjavne jej cieľom bolo vidieť úniu v bolestiach. Ríša odhodila bič a s úškrnom odišla z cely. Ostatný vojaci len prizerali raz na jedného raz na druhého.
Zatvorenie dverí...

..... O 2 týždne neskôr .....

Pohľad USSR:
Neviem už ani koľko dní tu som. Pripadá mi to ako rok. Každým dňom je to horšie a horšie už to nestrpím. Ruky má hrozné bolia. Celé telo mám od krvy, modrín a jaziev ktoré sa nechcú zahojiť. Bezmocne tu ležím spútaný okovami. Neviem už ani poriadne chodiť, vlastne už vôbec. Ten blázon mi raz za dva dni donesie trocha jedla a vody. Je tu chladno a vlhko. Síce Ríšu nenávidím no aspoň nejaká živá bytosť ma navštevuje... Som jak vták v klietke. .

Pohľad Naz*ho:
Bolo asi 09:00 ráno. Sedel som za stolom a pil kávu.
otvorenie dverí.....

...:
„Pane dobré ráno prajem. Len som vám chcel oznámiť či náhodou netreba priniesť jedlo väzňovy. Už ste ho dlhšie neboli pozrieť."

Naz*:
„ Dobré ráno aj vám. Ale pôjdem až o chvíľu, ešte dopijem kávu.

Zatvorenie dverí.....

Naz*ho pohľad:
pomaly som si dopíjal kávu. Už mi zostalo iba trocha no môj pohľad upútalo staré album. Položil som šálku na stôl postavil sa a podyšiel k poličke s prachom pokritím albumom. Sfúkol som prach a otvoril ho. Boli tam fotky z mojeho detstva. Skutku vydieť samého seba ako štvor ročného je celkom smiešne. Ani by som nepovedal že ten chlapček s praclíkom v ruke som ja. Otočil som stranu. Vypadla mi z nej fotka. Aahh... nenávidím keď mi niečo padne na zem. Sklonil som sa natiahol ruku a... Boli na nej dvaja bývalí najlepší kamaráti. Ja a Soviet. V sekunde sa mi premietli všetky tie spomienky z detstva. Cítil som akoby ma niekto prefackal za hlavu. Bolo to ale sekundové, no stále som sa mierne triasol. Síce okom nepozorovatelne.Aj som na tie časy zabudol. Postavil som sa a odložil album speť na poličku, fotku som pevne držal v ruke.

Naz*:„Naozaj mu toto robím?"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Naz*:
„Naozaj mu toto robím?"

Tajne Zamilovaný Where stories live. Discover now