„Camryn? Mikeel? Ste hore? Môžem vojsť?"
Aryl z diaľky počula hlas, no nevedela ho zaradiť. Na ich lodi sa predsa nikto nevolal Camryn ani Mikeel. Poznala iba jednu Camryn a tú naposledy videla pred piatimi rokmi. A Mikeel? Kto je, dopekla, Mikeel?
„Charles?" ozval sa ďalší hlas vedľa Aryl. Ten poznala.
„Áno, pane. To som ja. Môžem vojsť?"
Aryl rozlepila oči. Zrak jej padol na biely strop. Obrátila hlavu doprava a zbadala tam Yarena, sediaceho na posteli v obleku na spanie. Bol to kus oblečenia, ktorý si Yaren zbalil do batohu pred ich odchodom. Zažmurkala a uvedomila si, že má na sebe rovnaký oblek bledej farby. Bola vďačná, že si ho tiež zbalila, pretože si nevedela predstaviť spávať v niečom inom. Jeho teplota sa menila tak, aby im nikdy nebolo príliš teplo ani príliš zima, čo prispievalo k pokojnému spánku.
Odvrátila zrak od vlastného oblečenia a všimla si vybavenie miestnosti, kvetinové tapety a kľučku na dverách.
Obrazy reality na ňu padali ako studené kvapky dažďa.
...pred ich odchodom. V obleku na spanie. Biely strop. Kvetinové tapety. Charles? Mikeel. Camryl. Kľučka na dverách...
Inštinktívne si položila chrbty rúk na oči, ako keby sa chcela chrániť.
Iná doba. Iní ľudia. Iné mená. Iný svet.
Rozpamätala sa na úplne všetko.
A mala chuť kričať.
V tej chvíli zavŕzgali dvere. Aryl si stiahla ruky z tváre a pozrela sa na postavu vo dverách. Stál tam mladý chalan oblečený v bielej košeli, hnedej veste a hnedých nohaviciach. V rukách starostlivo držal poskladané oblečenie.
„Dobré r... ráno," zakoktal sa a odvrátil zrak, keď zbadal Yarena a Aryl ešte v posteli. „Prepáčte, že vás vyrušujem."
„To je v poriadku, Charles. O čo ide?" spýtal sa ho Yaren.
Charles sa začervenal a nenápadne cúvol. Aryl sa podvedome pousmiala. Títo ľudia nepoznali nič o priateľstve a o ľudských vzťahoch. Ktovie, čo Charlesovi preblesklo hlavou, keď ich zbadal. Aryl pocítila zvláštnu horkosť k takémuto druhu zmýšľania.
„Priniesol som vám oblečenie, pane," povedal Charles a podal kôpku Yarenovi, ktorý si ju s úsmevom vzal. Charles sa takmer okamžite odtiahol naspäť ku dverám.
„Madam," otočil sa na Aryl, ktorá nadvihla obočie, „na chodbe vás čaká Shato. Pomôže vám obliecť sa do šiat. Prepáčte ešte raz za vyrušenie," dodal a vypoklonkoval sa z izby, zatvárajúc za sebou dvere.
„Do šiat?! Do akých, pri Jupiteri, šiat? Čo je zlé na mojom oblečení?" zvolala pobúrene Aryl. Yaren sa na ňu s pobavením, ale zároveň i strachom otočil.
„Netuším, čo mám s týmto robiť," povedal, hľadiac na starostlivo poskladanú košeľu, vestu, sako a nohavice, ktoré odložil na posteľ.
„Zrejme si to máš obliecť."
„Ale prečo?"
Aryl pokrčila plecami a vytiahla sa do sedu. „Odmietam sa obliekať do šiat."
„A ja do tohto, nech to je čokoľvek."
Najlepší priatelia na seba upreli zúfalé pohľady.
„Aj tak nechápem prečo," zopakoval Yaren. „Prečo sa nemôžeme obliecť do našich vecí?"
„Hm. V ktorom sme to roku?"
„Tisícosemstopäťdesiatom treťom. Či druhom? Nie, treťom. Myslím."
YOU ARE READING
Krvácame Rovnako (Galileove mesiace I.)
Science Fiction⟪ ! NOVÁ KAPITOLA KAŽDÚ NEDEĽU VEČER ! ⟫ Jediné, čo Aryl Io chcela, bolo byť v bezpečí. Keď sa na jej domovskej planéte nečakane strhnú nepokoje, skryje sa do nepoužívanej vesmírnej lode. No nie je jediná, kto potrebuje bezpečné miesto. Spolu s troj...
