Sedela v kaviarni, SUPER BOWL, a čakala kým jej prinesú čo si objednala. Vedľa nej spala Rose. Konečne bola ticho. Miluje ju nadovšetko ale chvíľka tichá neuškodí nikomu. Pozorovala ľudí vonku ktorý chodili z prác, do práce, s rodinou, priateľmi či s deťmi. Chcela byť medzi nimi s Rose, s Minhom ,ako rodina. Chodili by spolu do parku, na kúpalisko, do kina či do divadla.
"Nech sa páči, Dia," vyrušil ju hlas servíky. To bola tá Minhová kamarátka len ona si nepamätala jej meno.
"Ďakujem," s úsmevom povedala a servíka odišla. Popíjala kávu a sledovala dcéru či sa zobudila.
Pred oknom prešiel známy chlap. Diantha zobrala Rose (jasné že nechala peniaze) a bežala za ním.
"Minho!" Otočila sa.
"Ako to že si neodišiel?"
"Nenechám svoju lásku samú. Je mi jedno čo otec povie ostávam." Objal ju. " A Rose je moja dcéra. Že, zlatino?" Usmial sa malú.
"Som tak šťastná že ostávaš ale ak zase za tebou prídu nezoberú ťa?" Nerada sa to pýtala. Predstava že zase odíde ju bolí.
"Už nie." Položil ruku na jej rameno a priblížil sa. "A aj keby došli už neodídem." Pobozkal ju.
V ten moment ďakovala Bohu že za ňou prišiel. Že ten deň sa s ním stretla.
Zrazu sa za veľkého záblesku a zvuku hromu objavila akoby čierna dieťa. Rose začala plakať.
"Čo sa deje?!" Pýtala sa Diantha so strachom. Vydávalo to hromový zvuk a nebolo počuť vlastne slovo. Minho sa k tomu blížil.
"Nechoď tam!" Trhla mu rukou.
"Tak poď so mnou!" Navrhol. Dia aj s Rose išli do toho s ním. To nečakali že uvidia......
(263 slov)
Druhá časť hotová! Veľmi ďakujem každému kto to sem dotiahol a tak dúfam že sa vám to bude aspoň trošičku páčiť.❤️ (PS. Zajtra mám narodeniny ☺️)
