Diantha do večera neviliezla z izby. Minho si o ňu robil starosť. V izbe sa zamkla a nemal tým pádom k nej prístup. Dvere boli stavané proti zvuku a i keď sa snažil zakričať ona to nepočula. Boli to jediné dobré dvere v celom byte. Rozmýšľala nad tým čo jej pošlú. Aké budú výsledky. Minhovi to nepovedala lebo sa bála výsmechu. Neverila mu natoľko aby mu povedala všetko. Bol len spolubývajúci na neurčito. Zato Minho sa o Dianthu snažil starať ako o svoju... ženu. Mal ju rád. Počúval ju. Bol tu pre ňu. A aj vtedy sedel pri dverách a čakal kedy vide.
Počul cvakať zámok a hneď sa postavil na nohy. Diantha unavená vyšla z izby. Zľakla sa ho.
"Minho? Čo tu robíš?"
"Čakal som na teba. Vážne si v poriadku? Lebo .... nevipadáš najlepšie."
"Som som. Nerob si starostí," usmiala sa na neho a obišla ho. Minho ju chytil za zápästie a oprelju o stenu. Jeho druhú ruku priložil pri jej hlavu. Diantha ostala prekvapená jeho gestom.
"Čo ti je? Už sa z toho nevýzúvaj."
"Minho, už sa opakovať nebudem."
"Ani ja, tak hovor," priblížil sa k nej.
"Ah...ty nedáš pokoj,"povzdychla si," bojím sa o pacienta. Psa." Minho ju pustil a pozrel sa jemným pohľadom na ňu. Ako by mu bolo jej..... ľúto.
"Môžem sa opýtať, prečo?"
"Je možné že má rakovinu," To čo sa stalo nečakala. Minho ju , druhý krát v tom dní, objal.
"To bude dobré," pohľadil ju po chrbte.
Spolu so sadli na gauč a odtiahli sa. Diantha ale nechcela a objala ho. Minho jej to bez váhania vrátil.
"Chceš niekam ísť?" Opýtal sa jej.
"Dnes nie,"usmiala sa, "radšej budem doma. S tebou." Posledné slovíčka si špecifický povedala len pre seba ale aj tak ich Minho počul. Na to sa len usmial a pozrel na ňu. Diantha ho pustila, trocha sa odsunula a ľahla si na neho. Minhovi sa na tvári objavil prekvapený výraz. Toto od nej nečakal.
Diantha sa cítila veľmi pohodlne vedľa neho. Az neprimerane veľmi. Je vydatá a nemala by alebo... Jej hlava išla vybuchnúť od toľkého rozmýšľania. Nad Lukom, nad Milom a rozvodom, nad Minhom. Minhom? 'Dia! Nad ním nie! Nemôžeš... zatiaľ '
Hodiny ukazovali sedem hodín večer. Zaspala na gauči, presne povedané na Minhovi. Pomaly a jemne jej zdvihol hlavu uhol a namiesto neho jej dal vankúš, prikril ju a premiestnil sa do kuchyne. Sadol si za ostrovček a hľadel doň ho. Počul ako si mrmle ale nereagoval na to. Jeho myšlienky behali okol nej ale teraz sa na ňu ani nepozre. ' Máš ju rád? Nie. Nemáš? Nie. Ľúbiš ju? Nie. ... Miluješ ju?....Aaaasi. MINHO KRUCINAL VYBER SI UŽ! ÁNO? NIE? ASI NEMI ODPOVEĎ.' Hučal na seba. Mal v tom zmätok. Jediný dôvod prečo je že nikdy necítil lásku. Nevie čo to je.
Započul pukanie strún v pohovke. Otočil sa a zbadal rozospatú Diu. Sedela a pozerala na neho.
"Minho?" Neozval sa len pozeral.
"Minho? Haló?" Prišla k nemu.
"Hej chlape! Haló!?"
"Hmm... čo?" Strasol s hlavou a pozrel sa späť.
"Prepáč že som zaspala na tvojom mieste. Idem do izby, dobrú." Usmiala sa a odišla. On bez slova zakýval a usadil sa na pohovke s úmyslom spať. Diantha mala rovnaký plán.
/Ráno/
Dia sedela v kuchyni hrajúc nejakú hru na mobile. Mala ešte čas a tak ho nejako zabíjala. Aké keď ju neprešla vyprdla sa na to spravila rýchlo nejaké raňajky nechala ich aj Minhovi aj s menším odkazom a odišla s hriankou v ústach.
Sedela za počítačom a pracovala s lekárskymi záznammy. Tak nerada robila túto časť práce.
"Ha!" Naplašil ju jej kolega, Perseo.
"Povedala som ti aby si to nerobil. Hlavne nie keď robím so záznammy." Napomenula ho.
"Nechcel som až tak ale nevadí. Nezabudla si na to?"
"Nie Per. Nezabudla. Tak... Kam ma to chcela zobrať?" Otočila stoličku smerom k nemu.
"To zistíš potom." Vyškeril sa. Dií sa už vtedy ten nápad nepáčil.
"Vieš.. nečakaj že medzi nami bude niečo viac. Som vydatá žena a šťastná." S tou vetou si nebola istá.
"Jasné Dia."
Minho sa zobudil a zacítil známu vôňu. Podišiel k linke a zbadal tanier s hriankami nejakou zeleninou a papierik.
' Dnes prídem neskôr. Ale ak neprídem do pol noci volaj políciu. Pošlem ti adresu kam.
Dia.'
Minhovi sa stahol žalúdok. I chuť na jeho, s láskou prichystané jedlo, sa vyparila. Už vtedy sa o ňu bál a dúfal že sa do pol noci vráti.
Minho si pobaliť veci a utekal do práce. Nevihodou bolo že je ďaleko od bytu a tak isto aj od Dianthi.
Diantha bola práve s posledným pacientom. Potom mala len vymeniť infúzie dvom mačkám a mala koniec. To znamená že ide niekam preč s jej kolegom Perseom. Zobrala mobil doklady a čakala na neho. To ešte netušila čo sa bude diať.
(793 slov)
