/D2/
Ráno sa pripravili, išli na raňajky, nakoniec išli na zastávku. Napovedali ani slovo a Dianthe to bolo nepríjemné.
"Hej. Čo sa deje?" Obzrela si obidvoch.
"Nič,"Usmial sa na ňu Tim. Minho ich sledoval a vraždil Tima pohľadom. 'Ako si dovoľuje sa na ňu pozerať tak..... zamilovane?'
Vyšli z autobusu a smerovali si to ich cieľa, aquapark.
"Inak, viete plávať?" Otočila sa na nich.
"Áno," povedal jej Minho s kamenným výrazom. Pre ňu to bol šok. Minha ktorého poznala sa skôr usmieval, šaškoval. Toto není ten Minho.
"Ou...dobre."
Dorazili, prezliekli sa a začala sa zabáva aj keď sa zabávala len Diantha a Tim. Minhovi do smiechu nebolo. A to len z prítomnosti Tima. Chcel byť ale normálny kvôli nej, no nedarilo sa mi to.
"Minho?" Objavila sa pred ním.
"Hm?" Chytila ho za ruku a utekala niekam. Bez pýtania ju nasledoval. Vbehli do šatní , zatiahla do jednej z kabiniek a zamkla.
"Prečo si tak bez nálady?"
"Ako to myslíš?"
"Celý čas sa mračíš, neumeješ sa ani za toho boha. A Tima vraždíš pohľadom. Čo ti je?"
"Nič Dia, neboj." Slabo sa usmial.
"Minho.... Ak ti je niečo, povedz mi to. Prosím."
"Dobre." Odomykal dvere keď ho chytila za rameno a otočila. Nečakal čo sa stane. Oči mal široko otvorené. Pobozkala ho. Odtiahla sa, otvorila dvere a odišla. Ostal tam ako obarený. Keď sa spamätal vyšiel aj on. No jeho telo nevydržalo a skončilo. Spadol na zem. Nikto tam nebol, nikto ho nepočul. Ležal tam nejakú dobu.
Diantha si užívala deň aj s Timom ale všimla si že Minho ešte neprišiel. Obzerala sa no nevidela ho.
"Minhooo!" Nič. Jej krik bol medzi ľuďmi ako mucha. Tim si toho tiež nevšimol. Odišla od tial aby sa porozhliadla. Nikde vonku nebol. Vnútri tak tiež. Posledné miesto ktoré neprezrela bola šatňa. Naťahovala sa za kľučkou keď na ňu zakričal Tim.
"Dia? Kde chodíš? Hľadal som ťa."
"Hľadala som Minha."
"Asi si odskočil alebo sa išiel najesť. Nerob z toho dilemu."
"Ja..." vošla do šatne. Zaskočilo jej keď uvidela Minha na zemi. Rýchlo k nemu prišla a zatriasla s ním.
"MINHO! VSTÁVAJ! HEJ MINHO!" Kričala. Tim k ním prišiel, Minha zobral na ruky a išiel von.
"Kam ho berieš ?"
"Tam kde mu pomôžu. Ty choď späť na hotel a nechoď von dokým neprídem." Rozkázal. Diantha sa zamračila.
"Idem s tebou."
"Nie nejdeš a nechci aby to bolo ešte horšie." Vyhrážal sa jej. Odišla si pobaliť veci a keď sa vrátila vraždením pohľadom zaostrila na Tima a nakoniec odišla skôr ako oni.
Došla na hotel a ľahla si. Jej telo sa uvoľnílo a viečka oťaželi. Zaspala.
Minho sa zobudil v jeho kráľovskej komnate. Nevie ako sa sem dostal, čo sa stalo len vie že naposledy bol s Diou. Vyšiel z nej a namieril si to so tróniej sály kde na tróne sedel jeho otec, vedľa neho jeho matka s Namjoonom.
"Otče, ako som sa sem dostal?" Rozhodil rukami a nechápavo na neho hľadel.
"Namjoon ťa sem doniesol a tvojej pozemské kamarátke povedal že nemôže už byť s ňou." Namjoon sa hrdo, vyrovnal s úsmevom hľadel na Minha. On naopak sa neho ani nemohol pozrieť.
"Veril som ti! Myslel som že si môj priateľ!"
"A som, pán môj."
"Si zradca. Klamár a hlavne skurvená špina!" Minho odišiel.
Diantha sa zobudila na zvonenie mobilu ktoré oznamovalo správu. Rozospato a hlavne s nechuťou sa postavila a zobrala mobil. Bola tam jediná správa.
Tim☺️
Ahoj Dia. Minho sa s tebou nemôže stretnúť. Nikdy ale o jedno ťa prosím. Každý deň choď na pláž, napíš list a poloz ho má stôl kde normálne sedávaš. Vždy pre neho prídem. Ahoj.
(601 slov)
