Ránko, už o piatej, sedeli na letisku a čakali na lietadlo. Minho zaspal, Tim pozeral do telefónu a Dia sa prechádzala. Veľa krát sa aj obzrela aj po Minhovi či je hore. Nakoniec si sadla vedľa Minha. Hrala sa na mobile asi už hodinu a nevnímala okololie, zrazu začula len hlások," Dobrý deň teta, viete kto je toto?" Ukázala jej obrázok muža. Neverila tomu.
"Áno, to je môj muž. Môžem sa opýtať kto ste?" Dievča bolo asi sedemnásť ročne.
"Som jeho mladšia sestra." Nechápala. Nikdy jej nohovoril že má sestru, celkovo že má súrodencov.
"Som Diantha," usmiala sa na ňu a podávala jej ruku.
"Miriam," usmiala sa na ňu. Jej oči boli rovnaké ako jeho.
"Vieš kde je teraz?" Hodila na ňu taký podozrivý pohľad.
"Nie. Išiel na služobku," Miriamin pohľad opadol.
"Kam ideš?" Sadla si vedľa nej. Dia nechápala prečo sa chová takto. 'Prosím nech to lietadlo je už tu'
"Načo ti to je?"
"Len tak," usmiala sa tým falošným úsmevom ktorý hovorí "potrebujem to pre tvojho muža." Zrazu sa ozvalo že lietadlo je tu. Tim zobudil Minha a postavili sa niekam ďaleko od Miriam.Ešte asi pol hodinu stály pred tým ako nastúpili.
(New York)
Už boli na hoteli ubytovaný. Ležala na posteli. Nič sa jej nechcelo. Aj by zaspala ale niečo jej nedalo. Vyšla z izby následne aj z hotela a pozerala na budovu pred ňou. Na balkón prišiel človek ktorého nečakala. Jej sesternica .Rýchlo sa otočila a rozišla sa niekam preč. Dávno sa navideli ale radšej nebude riskovať.
Sadla si na lavičku neďaleko fontány. Vedľa nej si sadol muž.
"Dobrý deň slečna," slizko sa usmial a ruku dal okolo jej ramien.
"Nechajte ma," povedala, lenže taliansky a on jej nič nerozumel.
"Nie si odtiaľto? Ešte lepšie," druhú ruku dal na jej stehno a následne ju posúval vyššie.
"Mária," zakričal Minho bežiaci za ňou. Nechcel prezradiť jej meno tak vymyslel úplne random meno. Chlap sa na neho pozrel a ruky stiahol.
"Poď meškáme," schmatol ju a utekali preč. Muž odišiel od lavičky hľadať si ďalšiu obeť.
Vrátili sa späť na hotel. Išli na Dianthinú izbu. 'Toto je deň.' Ľahla na posteľ.
"Nič ti nespravil?"
"Nie, nie."
"Načo ideš preč bez dozoru, dievča?" Skrížil ruky na hrudi.
"Prepáč,oci," zasmiala s čím sa postavila z postele.Minho mal nahodený seriózny výraz a jej sa úsmev vytratil.
"Dia, vážne. Čo keby sa ti nie o stalo?" Diantha bola úplne prekvapená z jeho starostlivosti.
"Ja... prepáč. Vážne." Sklonila hlavu. 'On sa o mňa bojí? Aspoň niekto.' Nad tým sa zasmiala. Okolo nej sa obmotali ruky patriace práve jemu. Človekovi ktorému po dlhej dobe verí.
"To je v poriadku. Ale nabudúce ak pôjdeš von, povedz mi to."
"Yep."
Stáli v objatí asi desať minút keď do izby vtrhol Tim. Neodtiahli sa lebo na neho nereagovali. Tim sa pod nos usmial a sledoval ich. Nakoniec si ho ale Dia všimla a ukázala mu nech ide het. Poslúchol.
"Bol tu Tim?"
"Ty počuješ všetko," konečne sa odtiahli. Diantha horela a jej líca tomu len prispievali. Zato Minho na tvári mal len úsmev, v očiach mal iskričky lásky.
"Ja... musím ti niečo p-" do izby zase vtrhol Tim.
"Večera ľudkovia." Minho v strachu pozrel na neho. Diantha čakala čo sa bude diať ďalej.
"Choď. Ja sa ešte porozprávam s Timom," Poslal ju. Neváhala a poslúchla. Tak ako to má v povahe. Uistila sa že zatvorila a okamžite sa pozrel na Tima ako by ho išiel zavraždiť. Nemal od toho ďaleko. A Tim tak isto. Obidvaja malí nahodený vážny výraz.
"Reálne si jej chcel povedať že si z mora? Že niesi človek? Človeče zbláznil si sa!?" Dramatizoval Tim.
"Nebudem jej klamať. Už nie. Na to ju mám až veľmi rád."
"Minho! Keď sa to dozvie si v prdeli! Daj tomu ešte čas."
"Čím dlhšie to budem tajiť bude to horšie. "
"Ja sa z teba asi zbláznim."
"Namjoon. Nerob z komára somára."
"Nehovor mi tu Namjoon. Tu som Timothee."
"Robíš z toho vedú, Joon." Obišiel ho a išiel na večeru. Tim, Namjoon sa mohol zblázniť. Nikdy ho nepočúva.'Všetko to posereš, Minie." Potom aj Tim odišiel z izby.
Na večeri bolo ticho. Až nepríjemné. Diantha chcela zistiť čo sa stalo že sú ticho.
"No... čo budeme zajtra robiť?"
"Môžeme ísť do aquaparku alebo sa vybrať niekam k vode. Zajtra bude dosť teplo." Navrhol Tim. Vedel čo robí. Len on vedel ako sa nezmeniť späť na svoju pravú podobu.
"Môže byť," Minho na to kývol. To nečakal.
"Super!" Vutešene povedala.
Večer sa všetci traja vrátili na izby a okamžite zaspali. Zajtra to bude.
(754 slov)
