Prechádzali sa v parku, pozorovali prírodu a počúvali jej zvuky. Minho si všimol známu no zároveň neznámu postavu muža. Vypadal ako Namjoon ale z diaľky ho nespoznal.
Prechádzku na chvíľku prerušili a sadli si na lavičku. Diantha pozorovala prírodu zakým Minho sledoval ju. Jej krásou bol okúzlený od začiatku, ale ako povedala že má manžela okamžite mu hrebienok padol a uvedomil si že u nej možnosť nemá.
Diantha rozmýšľala nad Minhom a jeho pôvodom. Kórejec, ale vyplával z mora. Nemohol sa cez pol zeme, za noc dostať sem. Aj keby, bol by mŕtvy.Jej zvláštne pohľady si Minho všimol. Nepýtal sa čo je. Prečo sa na neho tak pozerá. Vie že je zvláštne vojsť na pláž z mora a povedať takú blbosť ako že je z Kórei.
"Minho?"
"Hm." Neodtrhol pohľad od obrazovky mobilu.
"Máš súrodencov?"
"Nie,"jeho pohľad sa presunul na rieku naproti nim. Dianthin zrak padol na to isté miesto.
"A ty? Máš súrodencov?"
"Mala. Brata. Staršieho." Minho pozorne počúval.
"Ako sa volá?"
"Theodor."
"Theo? A čo sa mu stalo?"
"Pred troma rokmi sa stratil a odvtedy sme ho nevideli." Minho hľadel na rieku premýšľajúc nad Dianthiním bratom, jeho kamarátom Theom. Theodor sa pred troma rokmi objavil v kráľovstve ako pútnik z ďaleka. Jeho otec, kráľ, Thea privítal s veľkou oslavou a sľúbil mu že ho bude vychovávať ako vlastného. Minho ho nebral ako brata ale ako priateľa. Theodor hovoril o svojej sestre veľakrát a stále ju opisoval ako dielo nejakého maliara. Nádhernú, milú. Neklamal.
Ešte sa rozprávali keď po nejakej hodinke,dvoch odišli domov. Rozhovor po ceste domov neprebiehal a obidvaja malí divný pocit že ich niekto sleduje. Minho si pristúpil k Dianthe, nechcel aby ju napadli. Hneď ako zašli do uličky, neďaleko ich bytového domu, ten pocit ich opustil. Minho sa odtiahol od nej a Diantha pridala do kroku.
Doma sa Minho hodil na pohovku, Diantha sa zašila do izby a obidvaja rozmýšľali kto by ich mohol sledovať. Dianthe napadla Ines i keď nakoniec to zahodila a rozmýšľala ďalej. Minhovi ale nenapadol nikto. Namjoon ostal doma a nikoho tu ešte nepozná tak nemal podozrenie.
Diantha vyliezla z izby aby niečo uvarila ale zbadala Minha stať pri linke.
"Ahoj," povedal Minho. Počul ako vychádzala. Dia si všimla jeho jemného úsmevu.
"Ahoj,"sadla si za ostrovček. Minho sa k nej otočil aj s miskou nejakého, dobre vyzerajúceho jedla.
"Nech sa páči," usmial sa viac.
"Ďakujem," pozrela sa do jeho očí. Žiarili šťastím. Ochutnala to vu jej pripravil a neverila. Bolo to skvelé. Jej oči vystrelili na Minha ktorý čakal na jej reakciu.
"WOW!" To sa mu páčilo. Každý mal takú reakciu keď ochutnali jeho jedlo.
"To je skvelé!" Červeň Minhovi stúpala do tvarí. Toto sa mu nikdy nestalo. Asi preto lebo pri ochutnavaní jeho jedla nikdy nebol. Nevidel ich tváre a ani ich redakcie nepočul. Všetko mu to prišiel povedať Namjoon.
"Vážne?"
"Jasné!" Sadol si vedľa nej. Ona dojedla, riad umyla a odložila a prišla k nemu.
"Je neskoro. Idem spať. Ahoj," odišla do izby. Minho zaliezol do kúpeľne kde sa prezliekol a vrátil sa späť aby išiel spať. Diantha spravila tak isto.
Okolo tretej v noci sa Diantha zobudila zo zlého sna. Postavila sa a odišla do kuchyne napiť sa. Počula zvuky, hlas vychádzajúci z obývačky. Prišla tam a uvidela Ninja ktorý rozprával zo sna. Zaujali ju zvláštne slová.
"Otče... našiel som ju. Konečne ju mám...Lásku." Diantha na neho hľadela.
'Hladá lásku?" Sadla si vedľa neho a pohladila ho po vlasoch. 'Nájdem ti niekoho. Sľubujem.' Odišla do kuchyne, napila sa a vrátila sa do postele.
Ráno keď vstala počula len rachot. Nevedela čo sa deje. Vyskočila z postele a ponáhľala sa za rachotom.Minho behal po byte a niečo hľadal.
"Ránko?" Pretrela si oči a sledovala Minha.
"Ahoj, ahoj. Nevieš kde mám doklady? Ani za Tritóna ich neviem nájsť," 'Tritóna?' Dianthiná hlava to nebrala. Kto hovorí Tritón?
"Netuším. Ale naposledy boli v tvojom kabáte." Prišla k linke, spravila si kávu a sadla si na jej miesto pri ostrovčeku. On pozrel do kabátu a našiel ich. Prišiel k nej a objal ju.
"Ďakujem Dia. Musím ísť. Čau." Zobral kabát, ruksak a pálil preč. Diantha sa tak isto prezliekla a odišla do práce. Jaj pracovné prostredie je veterinárna ambulancia. Ako milovníčka zvierat chcela vždy pomáhať chorým zvieratkám. Práve dnes mala naplánovaný ťažký deň. A aj operáciu psa jej kamaráta. Mláďa dobermana Luke.
"Dobrý deň," pozdravil sa muž ktorý prišiel aj so spomínaným dobermanom.
"Dobrý, Ahoj Luke," pozdravila ich na recepcii.
"Tak pripravený?"
"On asi viac ako ja," zasmial sa majiteľ.
"Vyzdvihnúť si ho príďte niekedy o druhej." Usmiala sa a Lúka si zobrala z rúk majiteľa.
"Ďakujem. Dovidenia. Ahoj Luke," Diantha s ním odišla na operáčku. To čo našla sa jej nepáčilo. Veľkú hrču neznámeho obsahu. Odobrala ju a rozhodla sa ju dať preskúmať. Je možné že je to rakovina a ona si to chcela overiť. Luka zašila a preniesla do klietky.
Minho začal v práci skvelo. Kolegovia mu pomohli sa zorientovať. Táto práca ho len napĺnila.
O pol tretej prišiel pán pre Luka. Diantha ho už čakala.
"Dobrý deň," Usmial sa.
"Dobrý deň. Prinesiem vám Luka." Odišla. Bolo jej Luka ľúto. Hneď ako uvidela toho dobermana na tvári sa jej objavil úsmev.
"Už tu máš pánička. Ideš domkov," hrala sa s ním. Nakoniec ho zobrala.
"LUKE!," Pes sa za ním rozbehol.
"Chcem sa s vami porozprávať,"zavidla ho do ošetrovne. Kľakla si k Lukovi a položila ho na bok.
"V brušnej dutine sme našli hrču, vo veľkosti baseballovej loptičky, pri žalúdku. Je možné že je to rakovina. Dali sme ju na rozbor a cca za dva dni budú výsledky." Majiteľ úplne onemel.
"A ak je to rakovina?"
"Tak .... nemá veľa času. Asi tri možno štyri mesiace."
"Ďakujem za všetko pani doktorka," usmial sa a odišiel. Dianthe to nebolo práve jedno. Necítila sa najlepšie.
/DOMA/
Diantha dorazila domov a Minho ešte tam nebol. Veci hodila do rohu izby a rozvalila sa na ten dotrhany gauč. Rozmýšľala nad výsledkami Luka. 'Aké budú? Je to mláďa nezaslúži si to.' Vzdychla si. Do toho sa otvorili dvere. Minho dorazil domov.
"Ahoj Dia," Kabát zavesil na vešiak.
"Ahoj, ahoj," povedala smutno. Minho sa hneď na ňu pozrel.
"Čo sa stalo?" Vyvalil von dve krabičky s jedlom z práce. Jedlo preložil na tanier a podal ho Dianthe.
"Ťažký deň. Nič zlé,"krivo sa usmiala.
"Ak máš niečo na srdci povedz. Počúvam,"vyberal nejakú zeleninu. Zase ide niečo kuchtiť.
"Nič zlé Minho. Pohode,"pomaly jedlo jedlo čo jej doniesol.
"A ako ty?"
"Bolo to v pohode. Ale ešte nestíham s nimi. Strašne sa ponáhľajú." Smial sa.
"Tak je dobre," usmiala sa. Odložila prázdny tanier do umývadla a odišla do izby.
(1104 slov)
