Po uši zamilovaná Eva sa rozhodne po niekoľkých mesiacoch vzťahu prijať prsteň od Šimona. Populárny slovenský herec je však čoraz viac pohrúžený do svojej práce. Lukratívne ponuky sa mu hrnú z každej strany a Eva je voči jeho zaneprázdnenosti viac n...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Deň druhý
Ako mi nakázal, tak som aj urobila. Odišla som preč a v ten deň sa už nevrátila. Doma som si takmer vyplakala dušu a Dena bola zúfalstvom celá bez seba, pretože mi nevedela pomôcť. Chcela sa tešiť, že sa Rišo konečne prebral, no keď som jej objasnila okolnosti, nedokázala odhadnúť, či ma má ratovať, skúšať rozveseliť, vziať niekam preč alebo zavrieť do jednej miestnosti s Happym, ktorý v tejto chvíli happy rozhodne nebol. Ešte aj ten chudák pes bol z môjho stavu zmätený.
Zobudila som sa s poriadnou bolesťou hlavy a musela ju nútene skrotiť tabletkou, inak by som nebola schopná ďalšej existencie.
Keďže bola sobota, Dena ma nahovárala, aby sme sa išli prejsť s Happym niekde do mesta, cestou skočili pozrieť na vianočné trhy a dali si spolu punč. Predstava to bola síce lákavá, aktuálne ma nezaujímalo nič iné, než Richard.
Včerajšok bol náročný, no vedela som, že bude teraz potrebovať podporu. A ja som pred niekoľkými mesiacmi sľúbila jeho otcovi, že keď sa raz prebudí, budem pri ňom stáť. Už vtedy ma varoval, že sa v takejto nelichotivej situácii pravdepodobne ukážu aj jeho negatívne povahové črty zdedené po matke, no ja som odhodlane vyhlásila, že sa nevzdám a so všetkým mu pomôžem. Pán Antal mi dal hneď za pravdu. Vraj som nie len poriadne odhodlaná a očividne i zamilovaná, ale aj jediná zodpovedná. Už vtedy predpokladal, že po všetkom, čo sa udialo, Šimon o svojho brata viac ani nezakopne a že ich matka sa prirýchlo vzdá, keď bude vidieť, že je Richard v kóme už dlho. Pán Antal bol naozaj jeden inteligentný a rozhľadený človek, ktorý navyše pridobre poznal svoju rodinu. Vývoj situácie odhadol viac než presne. Ak Richardovi nepomôžem ja, nepomôže mu nikto. A keďže som viac nemienila klamať svojmu srdcu, odhodlala som sa na náročnú úlohu: postarať sa o neho najlepšie, ako bude v mojich silách.
Ihneď po vstupe do izby ma atakoval zúrivý doberman v podobe potenciálnej svokry (sranda, ostalo to v rodine). Zazerala na mňa akoby som jej zjedla posledný kúsok bezlepkovej pizze a rovno ma svojím ostrým ukazovákom vytlačila nazad – von z izby.
Opatrne pribuchla dvere a spustila.
„Čo si o sebe myslíš, hm?! Ako si si mohla nechať tak dôležitú informáciu iba pre seba?! Môj syn sa po štyroch mesiacoch prebudil z kómy a ty si sa ani neuráčila dať nám o tom vedieť?! Čo si ty za človeka?!" Drala slová pomedzi zaťaté zuby, až sa mi rozbúšilo srdce.
Áno, doktor sa síce ponúkol, že Antalke zavolá a bude rodinu informovať o Richardovom stave, ja som jeho ponuku zmietla zo stola s tým, že sa na to podujmem sama a nemusí si robiť starosti. Avšak, včerajší rozhovor, Rišove výčitky a môj nečakaný odchod a následné domáce utápanie sa v žiali veľa zmenili. Ja hlúpa som na to úplne zabudla.
„J-ja... Prepáčte, chcela som, ale..."
„Ale?! Aké ale?! Nenarobila si v našej rodine problémov už dosť?! Najskôr tá aféra so Šimonom, potom Riškova nehoda, tajnosti o zdravotnom stave môjho manžela a nakoniec toto?! Čo nás ešte čaká?! Zhrabneš celý majetok a už ťa nikdy neuvidíme?!" Vrieskala po mne ako nepríčetná a ja som si v tej chvíli ihneď vybavila mamine slová o tom, ako ju Dáša vytrápila za školských čias a spravila jej peklo aj v speváckom zbore. Očividne sa za tie roky nič nezmenilo.
