Kapitola 23

132 20 1
                                    

Ako som sa na gauč zhodila, tak som sa na ňom i zobudila

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Ako som sa na gauč zhodila, tak som sa na ňom i zobudila. Ráno o šiestej. Ostré oranžové slnko mi začalo nepríjemne piecť rovno medzi oči, keďže som večer ani nepomyslela na to, že by som zatiahla žalúzie.

            Prebudenie na jednotku, to akože fakt.

            Pokúsila som sa odpútať od všetkých negatívnych myšlienok, naladiť sa na pondelkovú pracovnú nôtu a po sprche a raňajkách sa vrhla na preklady.

            Šimonova neprítomnosť napomohla môjmu psychickému pohodliu, takže som toho spravila viac, než som vôbec plánovala.

O tretej ma spoza notebooku vytrhol Denisin telefonát. Práve skončila v práci a navrhla stretnutie v meste. Na jej ponuku som okamžite kývla. Aj tak som sa potrebovala niekomu zo svojich útrap vyrozprávať, inak by mi zo všetkých tých zistení asi vybuchla hlava.

            Dokončila som poslednú rozpracovanú stranu, pripravila sa a vyrazila do mesta.

            Dena vybrala cukráreň v centre Starého mesta, v ktorej som ešte nikdy predtým nebola, no útulná atmosféra a príjemné posedenie na ulici si ma ihneď získali. Priestor mi pripomenul moju obľúbenú reštauráciu v Košiciach, kde som sa vždy cítila akosi najviac doma.

            „...tak teraz už rozumiem tomu, prečo bol dnes šéfko v práci od rána akýsi nesvoj," skonštatovala Dena so šibalským úsmevom.

            Začudovala som sa. „Nesvoj? Čo tým chceš povedať?" Na hrudi ma odrazu zahrialo príjemné teplo. Akonáhle sa niekde spomenie Richard, som úplne hotová.

            Pravdepodobne som ho včera svojím podivným správaním trochu zmiatla. Navyše – neskôr večer mi ešte volal, no ja som sa dávno unášala v hlbinách spánku a zaručene pri tom chrápala ako kanadský drevorubač a nepočula vyzváňanie telefónu v chodbe.

            „Že na teba určite myslel, pretože včerajšok asi nedopadol úplne podľa jeho predstáv. Tým, aká si ostala hotová po všetkých tých zisteniach, si mu v hlave musela narobiť poriadny zmätok. Hlavne po tom, čo ste spolu nedávno, nazvime to strávili noc. Celý deň bol duchom neprítomný, zamyslený a ani raz sa neusmial. Poplietol aj to, čo sa nedalo a raz ma dokonca oslovil tvojím menom," uškrnula sa.

            „T-to vážne?

            Zas to príjemné teplo.

            „Jasné, drahá. Pokiaľ ide o teba, ten chlap je vždy úplne mimo," prehlásila suverénne. „Dávno som nevidela osobu mužského pohlavia takúto zasnívanú," vyprskla smiechom. Musela som prevrátiť očami.

            „Nepreháňaj, prosím ťa!" Ihneď som ju zahriakla. Zaručene robí z komára somára – to je celá ona.

            Onedlho ku nám pribehla zmätená čašníčka. Na nápojové lístky sme čakali dlhšie, než bolo vhodné. Zdvorilo sa ospravedlnila, že je to jej prvý deň v práci a hneď zažíva totálny frmol. Rýchlo sme si niečo vybrali a pokračovali v rozhovore.

Neklam svoje srdceWhere stories live. Discover now