Po uši zamilovaná Eva sa rozhodne po niekoľkých mesiacoch vzťahu prijať prsteň od Šimona. Populárny slovenský herec je však čoraz viac pohrúžený do svojej práce. Lukratívne ponuky sa mu hrnú z každej strany a Eva je voči jeho zaneprázdnenosti viac n...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Našu komickú a absolútne zbytočnú vzdialenosť som sa rozhodla definitívne anulovať.
Presne v rovnakej chvíli, ako i on.
Doslova sme sa na seba vrhli a vzájomne sa zmocnili pier toho druhého.
Naše jazyky sa dočkali dokonalej spolupráce.
Ruky putovali po doposiaľ nepreskúmaných zákutiach tiel.
Srdcia sa túžili prebiť von z hrude.
A my sme si okamžite splnili všetky tajné sny o zopakovaní tej spaľujúcej blízkosti z prvého večera.
Odrazu sa nečakane odtiahol a začal si premeriavať pohľadom moju tvár i pery. Stále ma pritom držal jednou rukou na stehne a druhou vo vlasoch, čo so mnou robilo šialené veci.
„Neprestávaj, prosím," zaskučala som.
„Ani nechcem. Len sa musím presvedčiť, či si naozaj skutočná. Či sa mi nesnívaš..."
„Nesnívam. Som tu," prehlásila som tíško a následne si schválne dráždivo zahryzla do spodnej pery.
„Panebože," vzdychol, pritisol si ma bližšie k sebe a potiahol ma za vlasy. To gesto malo na mňa neuveriteľne vzrušujúci účinok. Spomedzi pier sa mi predralo zavzdychanie.
Ihneď zbystril pozornosť, keď si všimol, v akom rozpoložení som sa nachádzala.
Rozhodol sa pokračovať v načatom a cielene zaútočil na môj krk. Zahrnul ho bozkami, dotykmi a ďalšou dávkou dráždenia. Zároveň voľnou rukou silno stískal môj zadok a prstami často zablúdil aj medzi moje roztúžené stehná.
Nebola som si istá, dokedy ešte zvládnem takejto dávke vzrušenia odolávať. Chcela som ho celého. Iba pre seba. Ihneď.
„J-ja... Ja ťa potrebujem. Veľmi. Zbláznim sa z toho," zašepkala som mu do ucha, pričom som stále musela zvádzať ukrutné boje s túžbou, ktorá opantala celú moju osobnosť a ja som ostala uväznená v jej pasci. Pôsobilo to trýznivo a jediné, čo mi ostávalo, ak som z nej chcela uniknúť, bolo podľahnúť jej.
„Poď," vzal ma za ruku, postavil sa a ja som viac neváhala. Nechala som sa ním viesť, nech už chcel ísť kamkoľvek.
Na stole sme nechali nedopité drahé víno. Barmanovi Rišo pomedzi náš unáhlený útek prehodil čosi ako Pripíš mi to na účet a ďalej ma rýchlym krokom viedol preč.
Pomedzi polobeh sa nám zavše stretli pohľady. Vymieňali sme si veľavravné výrazy a naše myšlienky sa dozaista sústreďovali v jednom a tom istom bode.
