Kapitola 24

136 19 9
                                    

Richard

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Richard

            Dávno som únik od reality nepotreboval tak veľmi, ako práve teraz. Po práci som nasadol na svoju najvernejšiu spoločníčku a plánoval sa previezť na obľúbené miesto za hranicami, no hlad mal so mnou iné plány, preto som si to namieril do mesta.

            V pondelky to býva s dopravou a parkovaním často kritické a inak tomu nebolo ani dnes. Zaparkovať som musel asi kilometer od svojej obľúbenej reštaurácie v Starom Meste. Počas nečakanej prechádzky som teda opäť raz dostal príležitosť na premýšľanie.

            Keď som dnes svoju novú asistentku oslovil menom jej sestry, obaja sme ostali ako zamrazení. Fakt, že som od rána dosť mimo kvôli situácii, ktorá nastala včera, mi bol zrejmý, no tento hlúpy omyl ma už úplne dorazil. Uvedomil som si, že posledné týždne nemyslím už na nič iné, než na ňu.

            V živote som si prežil mnohé sklamania a vzťahom sa dlhšiu dobu úplne vyhýbal. Nevyhľadával som ani len krátkodobé známosti, ako mi radili viacerí kamaráti, ktorí si prešli nepríjemnými kopačkami. Bol som tu sám za seba a bolo mi dobre.

            Zrazu sa ale zjavila ona a všetko mi nabúrala. A aj keď boli naše stretnutia spočiatku vecou čírych náhod, neskôr sme už miesta našich častých stretnutí vyhľadávali cielene. Spadli sme do toho ako nejakí pubertiaci. Škoda len, že bola a stále je snúbenicou môjho brata...

            Otec mi pred pár dňami, keď som ho sprevádzal na kontrole u doktora, povedal niečo, čo mi utkvelo v pamäti: Nerozmýšľaj. Pusti sa do života a do lásky. Nemáš nekonečne veľa času. Vždy sa nájde veľa ľudí, čo bude chcieť s tebou jazdiť v limuzíne, no ty budeš chcieť niekoho, kto s tebou pôjde autobusom, keď sa limuzína pokazí. A ak si takú osobu našiel, nepremrhaj svoj čas premýšľaním. Ver mi, že viem o čom hovorím, keď ti poviem, že nemáš nekonečne veľa času...

            Nemohol som si pomôcť. Odkedy tieto slová vyšli z jeho úst, pravidelne som si na ne spomínal. Objavovali sa v mojej mysli znova a znova a rezonovali s výraznou ozvenou, ktorá sa iba ťažko strácala.

            Sústavne som si vo svojej pomätenej hlave vybavoval chvíle strávené s ňou. Jej úsmev, voňavé vlasy, večne romantické outfity a tie neuveriteľne lákavé pery a dokonalé telo. Nevedel som ako to stalo, no odovzdal som jej celú svoju dušu. Zo dňa na deň sa stala mojou súčasťou. Takou, ktorej som sa už nikdy nechcel vzdať. Túžil som mať ju vždy nablízku, počuť jej smiech, hľadieť sa jej do očí a nikdy ju nesklamať.

            Včerajšok ma nemilo prekvapil.

            Nebol som si istý, či ju tak rozhodili správy o mojom otcovi alebo niečo iné, no nechcelo sa mi veriť, že by sa iba prehriala z tepla.

            Na jednej strane som o nej vedel tak málo a na tej druhej som si bol jednoducho istý, že za jej stavom je niečo viac. Ostalo jej nevoľno a prišli aj slzy a mne pohľad na ňu lámal srdce na milióny kúskov.

Neklam svoje srdceWhere stories live. Discover now