Kapitola 10

143 17 3
                                    

„Šimon? Kde sa tu berieš?" Obzrela som sa vôkol seba, no pred kaštieľom nebolo ani nohy

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

„Šimon? Kde sa tu berieš?" Obzrela som sa vôkol seba, no pred kaštieľom nebolo ani nohy. Nechápala som, odkiaľ sa tam vzal.

            „Prišiel som za tebou, Evi. Chýbala si mi," pristúpil ku mne s tým svojím posmutneným výrazom. Mal by si ho dať patentovať.

            „Chýbala som ti? Možno keby si si pre mňa vo svojom plnom diári konečne vyhradil trochu času, chýbala by som ti menej!" Zhučala som. Podráždenosť a hnev ma po nedávnych udalostiach stále odmietali opustiť.

            „Evka, prosím ťa, kašlime už na to. Hoď za hlavu, čo sa stalo a môžeme spolu normálne fungovať ďalej ako dvaja uvedomelí dospelí ľudia, hm?" Pritisol sa ku mne, no odstrčila som ho.

            „Takže ma vezmeš na to natáčanie?"

„Noo, vieš... Ono..." Habkal.

            „Takže takto sa vyjadruje uvedomelý dospelý človek, hej? Bože, Šimon, tuším ešte aj tvoj zadok žiarli na všetok ten odpad, čo vypúšťaš z úst!" Precedila som tie slová cez zuby a zvrtla sa na odchod, no v tom sa predo mnou začali z hmly vynárať dve postavy. Držali sa za ruky a postupne približovali naším smerom. Takmer mi padla sánka, keď som si uvedomila, o koho ide.

            „Ahojte," pozdravil nás Richard so spokojným úsmevom na tvári.

            „Vy dvaja?! Čo má toto, dopekla, znamenať?!" Rozmýšľala som, či by som si nemala pridržať vlastné oči, nech mi nevylezú z jamiek.

            „Chodíme spolu," prehlásila moja najneobľúbenejšia herečka na planéte a provokačne pohodila dlhou, očividne nadpojenou hrivou.

            „Nežili sme náhodou ešte nedávno v polygamnom zväzku so Šimonom?! Prečo sa zrazu vodíš za ručičky s jeho bratom?!" Kričala som. Emócie, ktoré sa v tej chvíli dostavili k mojej osobnosti, som už viac nebola schopná držať pod kontrolou.

            „Prečo? To je veľmi jednoduché, drahá Eva! Vždy sa budem snažiť dostať chlapov, ktorých chceš dostať ty," obdarila ma slizkým výrazom, z ktorého išla hrôza. Tá však v danom okamihu ovládla aj mňa samotnú. Nesmelo som sa pozrela na Šimona.

            „Počkať, nerozumiem tomu," zvraštil čelo a podišiel o čosi bližšie k nám. „Evi, ty máš niečo s mojím bratom?" Nechápavé výrazy striedavo lietali mojím a Richardovým smerom.

            Stáli sme tam ako dva soľné stĺpy a nedokázali povedať ani jediné slovíčko na svoju obranu.

            „Takže je to pravda? Vaše mlčanie značí iba jediné," sprudka dýchal a v tvári sa mu objavovali prvé známky neovládateľného hnevu.

Neklam svoje srdceWhere stories live. Discover now