Kapitola 19

124 18 1
                                    

Denisa sa u mňa po práci zastavila

Deze afbeelding leeft onze inhoudsrichtlijnen niet na. Verwijder de afbeelding of upload een andere om verder te gaan met publiceren.

Denisa sa u mňa po práci zastavila. Pociťovala akútnu potrebu ihneď mi zreferovať svoje dojmy z Richarda ako šéfa a jeho pôsobenia na pracovisku. Vysvitlo, že je inteligentný, poctivý, priateľský a zodpovedný, čo môj vnútorný hlas ihneď zhodnotil pochvalnými ódami na margo jeho osobnosti.

Aj v práci je rovnaký, ako keď sme spolu sami. A ja mám opäť o dôvod viac na neho myslieť.

            „...mimochodom, pýtal si tvoje telefónne číslo. Vraj: keby náhodou," zaafektovala a ja som si ihneď uvedomila vážnosť situácie.

            Richard si od nej otvorene vypýtal moje číslo.

            „Dala si mu ho?"

„Isteže som mu ho dala! Čo si si myslela? Mala som mu povedať, že číslo svojej sestry nemám v mobile vôbec uložené alebo, že nemám ani mobil? Preboha, sestra!" Capla ma dlaňou po stehne a dopila si ľadovú kávu.

            Chytila som sa za hlavu.

            Ona mu ho vážne dala.

            „...takže ak ti bude pánko volať, ja za to vôbec nemôžem, hej?" Odula spodnú peru, nahodiac previnilý výraz.

            „Bože, Dena! Ty si také trdlo! Prečo riešiš veci za mňa?!"

„Veci? Tak sa najnovšie pomenúva zaľúbenosť?" Znova si do mňa rypla.

            Hodila som po nej dekoračný vankúš.

            Hod mi opätovala a chvíľu sme sa klbčili ako nejaké mačence.

            „Nechci mi nahovoriť, drahá Evička, že si ťa Šimonko dokázal opantať kytičkami, citátmi odpísanými z Googlu a jedným večerom v kine!"

„Musíš uznať, že sa snaží..." Skonštatovala som na jeho obranu.

            „Uznávam. A?"

„A? To je akože celé?"

„Áno, Šimonko zrazu urobí aj nemožné, len aby si ťa omotal okolo prsta. Prečo asi? Zlatko, vyhrážala si sa mu a navyše sú v hre všetky tie zistenia, ktoré na neho vrhajú viac než podozrivé svetlo nie iba vo vzťahu k tej maškaráde, ale aj vlastnému bratovi. Nehovoriac o tebe. Takže?"

„Okej, fajn, zase si trafila klinec po hlavičke. Šimon sa síce snaží, obávam sa, že to zatiaľ nestačí."

„Nestačí v akom zmysle?" Zvraštila čelo a nahodila prísny výraz pripomínajúci mi moju triednu učiteľku zo základnej.

            „Stále čakám na čosi skutočnejšie, úprimnejšie... jednoducho niečo hlbšie. Potrebujem cítiť, že to myslí naozaj vážne. Ja ti neviem, Deni, mám pocit, že to ešte stále nie je ono. Niečo tomu chýba," nahlas som sa zamýšľala.

Neklam svoje srdceWaar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu