hearts.

I. kapitola (nedokončená)

,,Podaj mi ešte fľašu a môžeš odísť.. nepotrebujem ťa vidieť až tak často." Zavetil Laurin alkoholický otec Richard.
Laura mu podala fľašu litra a pól piva aby mal s čím zapíjať tvrdý alkohol, a bez slova odišla.
Svôjho otca poznala až do kosti. Vedela že už sa nikdy nezmení a ani sa o to pokúšať nebude. Nenávidela ho celou dušou no aj tak za ním raz za dva týždne prišla, aby zistila či ten hnusný alkoholik stále žije. No aj to bolo preňho priveľa návštevy.
Spoznala ho ako štvorročné dievčatko keď za ňou raz šiel po opici. Z ničoho nič jej daroval obrovskú ružovú kyticu plnú čokolád a sladkostí.
To je asi jediná dobrá spomienka ktorú na otca má. Keď ho začala spoznávať v dvanástich , už v tedy zistila že holduje alkoholu viac ako je fyzicky možné a automaty miluje rovnako ako 42% vodku. Vždy nechutne ohováral jej mamu Dianu, ktorú nadovšetko milovala.
Jej mama je totiž úplny opak Richarda.
Nenávidí alkohol a všetky veci k nemu pridružené, vždy sa snaží aj keď to často krát je s posledných síl a miluje svoje deti nadovšetko. Ak by mohla , dala by Laure a jej bratovi aj svoje života-nevyhnutné orgány, a to s úplným nadšením.
No vráťme sa k nášmu deju.
Laura kráčala po ulici , na ceste domov keď už u otca vítaná nebola. Vlastne po tom ani netúžila.
Cítila neskutočný chlad na duši, akoby mala srdce vystavené vonku na terase s vrúcnym vetrom a búrlivým dažďom.
Chlad akoby ho len tak ovieval s každej strany.
Cítila neskutočnú nenávisť vždy keď si spomenula na otca a na to všetko čo jej v hlave spôsobil. Vždy pri týchto spomienkach bola zamyslená, a ani nevnímala okolie.
,,Hej !" .. ,,haló"
Laura sa otočila a uvedomila si že ju niekto oslovuje.
,,áno ?" odpovedala neveriacky Laura. ,,Ja len že ti vypadli cigarety, páči sa" zavetil neznámy no na pohľad neskutočne príťažlivý muž.
Laura sa opäť zamyslela. Zamyslela sa ale tak , ako to inokedy nerobí. Cítila niečo iné ako nenávisť. Niečo.. no.. nepoznané.
,,Ježiš, ďakujem si milý."
S jemným úsmevom jej podal jej zlaté Marlborky, otočil sa a pokračoval v ceste.
Laura ostala stáť asi 10 sekúnd , no potom ju trklo a tiež išla ďalej.
Došla domov.
No vlastne, dá sa to vôbec nazvať domovom ? Malý dvoj izbový byt na siedmom poschodí. Zariadený síce útulne, no to prázdno a emócie udržiavané v ňom, prelomili aj to pekné v byte.
Laura si zložila veci na zem, zvliekla si jej jesenný kabát, vyzula 15 centimetrov vysoké čižmy a utekala priamo k chladničke.
Na toto sa tešila celý posratý deň. Síce to neznášala kvôli otcovi, no ani to jej nedokázalo povedať nie.
Vytiahla vychladenú fľašu štvor eurového vína Rosé, odstránila korok a naliala si až po okraj pohára.
Sadla si na balkón, a šiahla po cigaretách.
Hneď ako si jednu z balíčku vyberala jej to pripomenulo muža ktorý jej ich vrátil. A zas je to tu , presne to zamyslenie. Srdce ako by zažívalo paniku.
,,Bože , čo to je za hlúpy pocit? Veď to je len sprostý chlap, akoby sa na mňa za deň neusmialo ďalších 20 mužov.. No ale to bolo iné. Akoby nosil v sebe niečo čo mám práve ja. Čosi mi tam hralo na strunu."
*rrrn..rrrn..rrrn*
Laure zazvonil mobil. V tom sa opäť prichytila v tom, že ešte stále drží balík s cigaretami a vlastne si ani nestihla zapáliť. To časté zamyslenie jej priam hltá časový priestor. Jednoducho sa zasekne.
Zdvihla.
,,Dobrý večer pani Laura Morodová ?"
,,Dobrý , áno čo sa deje ?"
,,Macej Jalovič , spracovateľ účtov Tatra Banka , máte u nás zavedený účet v ktorom pohyby prebiehajú v norme. No za posledné dve hodiny vám zo sporenia zmizlo 3 200€ , na hazardné hry a pokuty v herni Maradona. Ste si vedomá týchto platieb , skontrolovali ste či máte pri sebe vašu platobnú kartu ?"
Laura ostala obarená keďže to boli jej ťažko zarobené a našetrené peniaze za posledné dva roky. Šetrila si na dámske auto aspoň z bazáru.
V rýchlosti rozhrabala peňaženku a tašku v ktorej mala kartu naposledy a samozrejme kartu nenašla.
,,Ach , bohužiaľ kartu pri sebe nemám. Dá sa prosím vás poprípade ešte zablokovať ak tam vôbec niečo ostalo ?"
,,Samozrejme , vaša karta bude zablokovaná do pár minút je mi ľúto vašej nepríjemnosti , dovidenia."
,,Vďaka , dovidenia"
Laura zložila a bola s toho jemne vykoľajená. Veď sú to predsa len peniaze.
No..
Sekunda !
,,Do piče vyjebanej, ja ho zabijem!"
Laura si spomenula kde kartu pozabudla.
Na tom pooblievanom, a až nechutne polepenom stole.
U otca.
Nesralo by ju to , ak by tu kartu nemal v rukách jej posratý foter. Otcovi ani neváhala volať pretože vedela , že tak či tak dvíhať nebude a očividne po transakciách na účte, doma nieje.
Stiahla ostatok vína vo fľaši a rozhodla sa že dnes sa na to naozaj vyjebe a zájde konečne raz za rok do baru. Predsa len, bol piatok.
Na chvíľu sa jej zahmlelo pred očami keďže do seba v priebehu pár sekúnd naliala zvyšok fľaše , čo predstavovalo pol litra.
Cítila sa ako keď mala 12 rokov a prvý krát ochutnala alkohol.
Otvorila starú drevenú skriňu s vôňou po zatuchnutom dreve a vybrala si čo na seba. Čierne teachwear tepláky , tenučký čierny rolák , starú Prada bundu zo sekáča a najvyššie čierne čižmy aké doma mala.
Keď už sedela v bare asi hodinu a pýtala si ďalší pohár Rosé , barman jej povedal nech sekundu vydrží vraj si ide práve vymeniť smenu s druhým.
Jasné , v pohode veď počká.
Otočila sa a pozerala sa na ostatních ľudí ako sa zabávajú. Ona to nikdy takto nemala.
Nikdy sa totiž nedokázala dostatočne uvoľniť pred ľuďmi. Vždy radšej sedela pomimo a sledovala veci z diaľky. Nechávala okolie diať sa , no bez nej.
Otočila sa na bar keďže už počula príchod ďalšieho barmana. Čakala už vyše 20 minút , hovorila si v duchu že to posraté víno si naleje asi sama.
,,haleluja no konečne, už som si myslela že preskočím barov-"
,,um''
Srdce sa jej opäť zovrelo, akoby sa jej stiahli všetky hlavné tepny a zastavil sa obeh krvy.'
,, Ahoj , my sme sa už dnes videli všakže"
Zavetil mladý muž z modrými očami akoby sa mu v nich prelieval oceán.
Vlasy mal ako vlny piesku po prílive a pery zamatové a už na pohľad jemné.
Vysoký asi meter deväťdesiat s mužským postojom a proporciami.
,,(Bože , BOŽE už som si myslela že som zabudla a zas sa mi ukáže na oči, to nemôže byť náhoda..)"
Laura zostala zaskočená a odpovedala s úplne falšovaným kľudom v hlase:
,, Ahoj, ah áno už viem cigarety , haha"
,, Áno cigarety.. Toto často nerobím no.. si naozaj milá, práve som si vymenil smenu ale kolega ešte neodišiel to znamená že ma môže ešte na 5 minút zaskočiť. Ak by si mala záujem keďže už viem že fajčíš, čo máme spoločné, pozývam ťa na cigu dozadu za bar. V tomto hluku väčšinou nepočujem ani vlastne myšlienky.''
Laura myslela že sa asi zosype, i keď sama nevedela prečo no pozvanie prijala.
,,Umm..jasné veľmi rada , môžem si zo sebou zobrať pohár ?"
,,Samozrejme poď za mnou. Ježiš počkaj a úplne som zabudol , smiem vedieť tvoje meno ?"
,,Laura. Volám sa .. Laura"
,,To je krásne meno , moja mama sa volala Laura. Teší ma, ja som Nathan, nie úplne slovenské meno viem, haha."
,,Oh nie práveže mi na teba stopercentne sedí , aj mňa teší Nathan."
Vonku z baru bolo naozaj prekvapivo neskutočné ticho. Človek tam po tom hlučne a hudbe v bare, zrazu počul len vŕzgajúcich cvrčkov a šum opadávajúceho lístia.
Sadli si na staré plastové stoličky. Laura vytiahla svoje slávne zlaté-dlhé Marlborky a ponúkla Nathana. Odmietol, keďže on fajčil .. haha.. a teraz sa zasmejeme, zlaté-krátke Marlborky.
Zapálila si cigaretu. Chutila inak pretože hneď ako si prvú potiahla chuť dymu splývala s perfektne vyladenou mužskou voňavkou a silným testosterónom.
Vôňa sa prelomila do chuti v spolu s cigaretovým dymom.
Pochadzala od Natha.
,,Môžem sa ťa niečo opýtať Laura?"
,,Áno jasné."
,,Keď som ťa zahliadol už v tedy som si prial aby ti tie cigarety s okraja vačku vypadli. Si nádherná a mám pocit akoby som ťa poznal už roky , no neprehovorili sme ani slovo.
Myslím no.. máš vlastne záujem ma spoznať ?"
Laura cítila niečo ako keby jej poskočilo srdce presne na miesto kde by normálne malo byť.
,,Áno veľmi rada ťa spoznám , no vieš ja už ľudom nedôverujem. Prežila som si toho až príliš na to aby som nejakú dôveru v sebe ešte mala. Nečakaj odomňa zázraky , a to nemyslím v zlom Nath. Ak ťa tak môžem oslovovať."
,,Samozrejme , rešpektujem a chápem. Každý mi hovorí celým menom Nathan ale od teba sa mi to páči Laura."
Laura sa pousmiala poslednú si potiahla a špak zahasila v čiernom popolníku. Presne takom ako má jej otec.
,,Ďakujem , no už musím ísť do baru asi prebehlo viac ako 5 minút kolega ma roztrhá v zuboch haha."
,,Jasne chapem aj ja ďakujem Nath."
,,Bože skoro som zabudol , mohli by sme si vymeniť nejaký kontakt prosím ?"
Laura mu nadiktovala svoje číslo a s pekným pohľadom, bez slova odišla na cestu domov.
Mala mierne vypité a práve si spomenula na peniaze ktoré jej otec prehral.
,

,Ja už nevládzem. Ja mu jednoducho musím vyčistiť žalúdok."
Na päte sa otočila a zamierila k otcovmu bytu. Dúfala že už by mohol byť doma.
V nútri sa svietilo , tak mu zaklopala na okno keďže býval na prízemí.
Odostrel žalúziu, pozrel sa a okno otvoril.
,,Čo chceš Laura ? Dneska už si tu bola."
,,Okamžite mi otvor!!!"
Laura zavetila s neskutočným hnevom v hlase. Bolo to príjemné pretože na otcovi videla že sa jej prvý krát v živote zľakol.
Otvoril jej vchodové dvere zvončekom a bytové boli do korán otvorené spolu s jeho drbnutým ksichtom.
,,A teraz ma veľmi dobre počúvaj."
Laura silou ťukala otcovi na hruď pri čom cúval do zadu.
,,Dnes mi volali s banky že z MOJEJ karty odišlo 3 200 eur. Mojich SKURVENE ŤAZKO NAŠETRENÍCH 3 200 EUR. A vieš čo bolo na tom najlepšie ?"
Zostal stáť ako zmrazený a obočie mal nadvihnuté ako taký chudák posratý pes.
,,Najlepšie na tom kurva je , že tie peniaze si všetky jebol do automatu. Kartu som už vďakabohu dala zablokovať. Ale tak či tak mi ju okamžite vráť a tie peniaze mi splatíš do posledného centu. Rozumel si ma ?"
To posledné Laura nemyslela vážne keďže vedela že jej otec má len na alkohol, a čo mu zostane dá do automatov.
,,No bože , trocha peňazí a čo sa stalo dobre už má nechaj Laura tu máš tú kartu čau."
Laure podal kartu posunul ju pred dvere a zabuchol ich pred ňou.
Laure akoby preplo a zostala úplne kľudná. Ako baránok , akoby sa práve zobudila.
Išla radšej domov.
Ľahla si do postele a zaspala ako malé dieťa, okamžite a tvrdo.
Ráno sa zobudila s neskutočnou bolesťou hlavy a suchom v ústach. Možno to s tým vínom predsa len trochu prehnala.
Laura sa dala dokopy no keďže bola sobota rozhodla sa že si konečne oddýchne a urobí deň pre seba.
I keď bola doma vyzerala sexi. Mala neučesné vlasy , rozťahané krehké tielko na ramienka, bez podprsenky a čipkované spodné prádlo taktiež sivej farby.
"brrrm-brrrm"
Zazvonil jej zvonček.
,,Bože kto zas otravuje.''
Neriešila a iba odomkla tlačítkom, nechcelo sa jej s nikým byť v kontakte.
O pár minút na to jej niekto zaklopal na dvere.
,,Do piči kto už mne klope na dvere? Čo si na mňa niekto spomenul?''
Šla pri dvere a nemala kukátko takže sa len nahlas opýtala:
,,Kto je?"
Neznámy odpovedá nepriamo:
,,Ja"
Hlas jej bol povedomý no stále si nikoho nevedela spojiť.
,,Bože , kto 'ja'?"
Odpovedal...
,,Ja , Nathan"
Laura si neuvedomila že jej myšlienky rozpráva nahlas:
,,Oh, kurva! Panebože mňa už naozaj jebne."
Nathan sa smial za dverami. Laura skríkla:
,,Sekundu Nath len na seba niečo hodím."
Hodila na seba saténový , krvavo-červený a až nebezpečne tenký župan.
Otvorila dvere a čo nezbadala.
Nathana stáť ako vojaka , spolu s kyticou plnou červených ruží.
Muž jej nikdy nič také nedal , stále neverila že by mohli byť pre ňu no predsa , pre koho iného by mali byť?