DRACO MALFOY STORY - [SK VERSION]

X.

V ten večer sme strávili spolu na izbe. Vonku snežilo a my sme ležali v objatí. Draco mi čítal moju obľúbenú knihu a spoločne sme si užívali spoločnú chvíľu. Až kým som som neupadla do ríše snov.

° ° °

Zobudila som sa na slabé chrápanie vedľa seba. Jemne som pootočila hlavu len aby som videla na blonďavú strapatú hlavu ktorá spokojne odfukovala.

Usmiala som sa nad tým. Vyzeral naozaj rozkošne a zároveň tak krásne.

Pomaly som sa vymotala s teplých perín aby som Draca nezobudila a vydala sa do sprchy.

"-bré ránko kráska" Draco si pretrel rozospaté oči a pozrel na mňa.

"Dobré aj tebe Draco, prepáč nechcela som ťa zobudiť"

"Zobudil ma zvuk v mojom žalúdku. Som hladný Jenna. Nedávaj si nič za vinu" pousmial sa a vstal z postele.

"Kam si sa vybrala, bez bozku hm?" Podišiel bližšie len aby ma uväznil v objatí...

"Do sprchy" šepla som potichu.

Tep sa mi zrýchlil. Draco ma svojou blízkosťou dostával do rozpakov.

"Bezo mňa?" Hodil na mňa psie oči

Zasmiala som sa nad tým pokusom.

"Bez teba" zasmiala som sa a rýchlo mu cmukla na pery.

"tak fajn, ja zatiaľ zbehnem po nejaké jedlo do jedálne a prídem tu. Ak chceš môžme sa najesť a ísť sa prejsť alebo len preležať celý deň " navrhol...

"To znie dobre" usmiala som sa...

Draco sa dal dokopy a utekal po nejaké dobroty zatiaľ čo ja som si užila teplú sprchu.

.
.
.
Cítila som ako mi vyhladlo. Potrebujem svoju dávku krvi pretože sa prestanem ovládať. Ale teraz v zime? Kde nájdem niečo pod zub. Snape mi dokonca zakázal vyrábať si elixíry. Musím rýchlo niečo vymyslieť. Draco ma nesmie takúto vidieť.

Oblečená v hábite som sa nervózne prechádzala po izbe.

Pozerala som cez zavreté okno na husté biele vločky. Cítila som že to na mňa ide. Schúlila som sa do kĺbka v úplnom rohu izby ... nohy som si objala a hlavu sklonila do lona.

V tom sa otvorili dvere. Neodvážila som sa pozrieť.

"Jenn? čo sa deje ? Si v poriadku?" Počula som ako položil tácku s jedlom na stolík a kľakol si ku mne.

"Draco, musíš odísť" šepla som ...

"čože? Ale prečo? Čo som spravil?" nerozumel.

"Som hladná Draco, musíš odísť" povedala som hlasnejšie ako som pôvodne chcela.

"Doniesol som jedlo, pomôže to nejak? "

"Len čiastočne, veľmi málo. Vonku je zima. Zvieratá budú v úkrytoch. Už nemám ani elixíry a ani sáčky s krvou. Draco nechcem ti ublížiť, nechcem aby si ma videl takúto, prosím odíď "

"Pozri na mňa Jenna, prosím " šepol, odhrnul mi prameň vlasov len aby mi podvihol bradu a pozrel do svietiacich smaragdových oči.

"Si prekrásna, nemusíš sa predomnou skrývať " pozdvihol kútiky úst.

"To nieje prav-" zvyšok vety zanikol v bozku. Draco ma jednou rukou hladil po líci a druhou pevne držal. Bozk bol vášnivý no jemný a sladký. Jeho pery chutili po jablkách.

Jemne som mu zahryzla do spodnej pery načo bolestne zasyčal...

"P-prepáč mi to Draco.. j-ja-" pohľad mi padol na kvapku krvy ktorá Dracovi stekala s pery...

"Napi sa odo mňa Jenna" šepol...

Nesúhlastne som pokrútila hlavou.

"Nebude to stačiť Draco. A navyše ti nechcem ublížiť. Keď začnem už nemusím prestať"

"Aspoň niečo Zlatko, napi sa. Potom sa pôjdeme prejsť do zakázaného lesa. Tam určite nájdeme niečo. Keď už nie srny ktoré máš v obľube tak niečo iné" Draco si vyhrnul rukáv hábitu a priložil mi ruku k perám...

Svoje ostré špicaté zuby prepichli jeho tenkú kožu až som sa dostala k sladkastej červenej tekutine. Pila som pomaly. Snažila som sa s celej sily ovládať. Hoci bol hlad silný ale láska k Dracovi silnejšia. Nechcela som mu ublížiť. Vedela som kedy prestať.

Ruku som mu mojou mágiou ošetrila. Neostala po mne ani jazvička.

"Lepšie?" pousmial sa a ja som len prikývla.