DRACO MALFOY STORY - [SK VERSION]

VI.

Ráno prebehlo tak ako každé. Vypila som elixír a s Tessou sme sa pobrali na raňajky.

Všimli sme si aj nenávistné pohľady od chrabromilského stolu, no nevenovali sme tomu pozornosť.

Spoločne sme s Tessou zjedli raňajky a vybrali sa na vyučovanie. Dnes boli opäť prvé elixíry.

Všimla som si ako Draco poklepkal po mieste vedľa seba aby som si sadla.

"Ahoj" šepla som .

"Ahoj" pousmial sa. Vypadal o čosi lepšie. Kruhy pod očami pomaly mizli a ja som bola šťastná že ho vidím opäť sa aspoň trochu pousmiať.

"nejaké nové informácie ?" pozrela som naň.

"poviem ti to neskôr" šepol.

Do učebne nakráčal Snape. Opäť sme mali pripraviť nejaký elixír. Boli sme rozdelený do skupín. Bola som rada že som dostala do dvojice Draca. Išlo nám to spolu dobre.

.
.
.
Po hodine som sa dohodla s Dracom že po vyučovaní sa môžme stretnúť pri vŕbe. Tak ako minule.

Prešli ešte 3 hodiny a ja som sa opäť rozlúčila s Tessou. Povedala som jej že si musím niečo vybaviť. Nechcem jej zdeľovať to že idem za Malfoyom. Myslela by si že sme spolu. A to teda nie sme, len spolupracujeme.

Draco ako zvyčajne už čakal pri vŕbe.

"ideme sa prejsť ?" pousmial sa Draco a ponúkol mi rameno ktoré som prijala.

"môžme"...

Opäť sme prišli na naše miesto k jazeru.

"vieš niečo nové ?" spýtala som sa.

Draco sa zhlboka nadýchol a začal.

"V núdzovéj miestnosti je skrinka zmiznutia. Nieje však jediná. U Borgina a Burkesa v zašitej uličke ma pár. Mám tu čo je na Rokforte opraviť aby do hradu prenikli ostatní smrťožrúti . "

"A hodláš to urobiť ?"spýtala som sa.

"nie, neviem. Keď to neurobím tak si po mňa príde. Zabije ma"

"som s tebou Draco. Neopravíme ju. Nemôžeme predsa dovoliť aby sem do hradu prenikli temné sily. Budeme spolu a ak by sa niečo dialo ochránime sa navzájom. Skús sa nekontaktovať s nikým z vonku. Ani s rodičmi. Uvidíme čo sa bude diať ďalej.."

"A čo Snape ? Je tu na hrade. Tiež je na temnej strane, Jenna" povedal zúfalo.

"Budeme ho sledovať. Myslím že nebude mať čas opravovať skrinku. A navyše núdzová miestnosť sa ukáže len tomu kto ju naozaj potrebuje. A ak si ju našiel ty. Jemu sa neukáže "

"myslíš ? Čo ak ju objaví tiež ?" pozrel na mňa

"Postarám sa o to aby ju nenašiel. Sľubujem "

Napokon sme sa spoločne pobrali do hradu. Dohodli sme sa že neskoro večer sa vyparíme a spoločne nájdeme núdzovú miestnosť a ja ju kúzlom znemožním nájsť komukoľvek okrem mňa a Draca. Neviem či to bude fungovať ale chcem mať istotu.
.
.
.

"poď niečo ti chcem ešte ukázať" Draco ma ťahal chodbami hradu.

"počkaj" zastavila som ho a kúzlom nás zneviditeľnila pretože okolo práve prechádzal školník Filch.

Našťastie si nás nevšimol a my sme vybehli na pozemky Rokfortu.

Sadli sme si do trávy a pozerali na oblohu. Mesiac žiaril na krásnej oblohe, obklopený hviezdami.

"krásne však ?" pozrel na mňa Draco.

"áno, mám slabosť pre astronómiu, hviezdy a všetko čo sa toho týka " usmiala som sa.

"ja tiež" pousmial sa.

Chvíľu sme sa tam ešte rozprávali alebo len ticho sedeli a užívali si ten výhľad.

Vycítila som že Draco už dlhšie pozerá na mňa tak som otočila svoj pohľad k nemu.

Jednu svoju dlaň premiestnil na moje líce a pomaly sa približoval k mojím perám.

V tom mi opäť začali svietiť oči na zeleno.

"D-Draco ja nemôžem" odtiahla som sa a vykročila smerom k hradu.

"Prepáč Jenna. J-ja myslel som" vykročil hneď za mnou.

"nemysli Draco. Nechovaj si ku mne city. Nesmieš to spraviť " ...

"prečo nie?" zastavil a ja som pozrela jeho smerom.

"pretože to nieje bezpečné. Hlavne pre teba nie, Draco " povedala som potichu.

"A čo ak som to už spravil hm? Čo ak som ťa začal mať rád Jenna?" rozhodil rukami.

Moje srdce vynechalo pár úderov. Toto sa nemalo stať.

"n-nechápeš to Draco. Tu vnútri som len monštrum. Nemôžeš ma mať rád. " slzy sa mi nahrnuli do očí.
Lúskla som prstami a premiestnila sa do svojej izby. Tessa už spala a tak som sa snažila prestať plakať.

/ Dracov pohľad /

K Jenne som už od začiatku niečo cítil, len som nevedel čo.

Čím viac som ju spoznával tým viac som si ju obľuboval. Je iná ako ostatní. Baví sa so mnou aj napriek tomu že som smrťožrút. Ostatní by ma ukameňovali a zavreli do azkabanu ale ona je iná. Pochopila to. Vidí vo mne niečo čo ja som nevedel dlho nájsť. Ona jediná ma dokáže donútiť usmiať sa. Je špeciálna. Nie pre svoju mágiu ale preto aká je v srdci. Je príliš dobrá nato aby bola v Slizoline. Tvrdí že je monštrum a ja nechápem prečo. Prečo mi nedovolí aby som ju mal rád. Konečne je tu niekto kto ma chápe.

Videl som, len ako sa rozplakala a ostal po nej len tmavo-zelený dym. Zmizla.

...