VII.

65 3 1
                                    

Dni prechádzali. Ja som bola čoraz viac nesvoja. Nervózna, vystresovaná, smutná a hlavne nahnevaná na samu seba že som sa opäť vyhýbala Dracovi.

Tesse som povedala čo sa nakoniec stalo. Nehovorila som jej o tom čo sme s Dracom podnikli a kto je ale to ako sme vyšli na pozemky Rokfortu a on mi povedal že ma má rád a že ja som ho odmietla.

Dnešné ráno sme obe s Tessou spolu vošli do veľkej siene na raňajky. Všimla som si ako pri stole sedí aj Draco.

"ehm, Tess myslím že sa naraňajkuješ bezo mňa musím bežať " šepla som jej narýchlo a dala sa na odchod v momente ako sa Draco pozrel mojím smerom.

Vybrala som sa do lesa. Už dlho som nemala niečo dobré pod zub... Zabila som pár zajacov. Aspoň niečo. Nesmiem byť príliš nápadná.

Práve som kráčala z lesa keď dolu kopcom kráčal Draco.

"ah kriste" povzdychla som si a rýchlo si utrela krvavé pery do hábitu.

"Jenna" podišiel ku mne...

"čo ?"

"prečo sa mi opäť vyhýbaš? Si taká len ku mne alebo si proste radšej sama?"

"Nemôžeš ma mať rád Draco" šepla som a pozrela do zeme .

"Ale prečo nie ? V čom je problém ? Tessa ťa má rada. Aj Blaise tak prečo ja nemôžem ?"

"pretože oni sú priatelia Draco"

"A ja niesom ?" zamračil sa.

"Draco chcel si ma pobozkať. To je viac než priateľstvo " pozrela som do jeho sivých očí.

"došlo mi že to necítiš rovnako ale že ma najprv namotáš a stojíš pri mne a potom sa tváriš ako kebyže ani neexistujem. Ignoruješ ma. To bolí viac Jenna. Myslel som že si iná no, niesi. Si rovnaká ako všetci ostatní Blacková" povedal nahnevane a otočil sa späť k hradu.

Bolelo ma to čo povedal. Predsa sa ho snažím len chrániť. Chrániť pred sebou. Nevie čoho som schopná. Čo dokážem spraviť. Tiež ho mám rada. Veľmi som si ho obľúbila ale nič viac ako priatelia mu nemôžem dovoliť.

Vrátila som sa na hrad za Tessou. Spoločne sme nejak prečkali vyučovanie. Nakoniec sme sa obe pobrali na izbu.

Pomaly sa smievalo a prišiel večer. V slizolinskej predsieni hrali fľašu. Volali aj nás s Tessou.
Nechcela som ísť ale kamarátka ma nakoniec presvedčila. Nemala som však moc náladu.

Sadli sme si do kruhu a začali točiť fľašou.

Tak nejak som to len prečkávala a dúfala že fľaša nepadne na mňa. Ostatní sa skvelé bavili no mne do smiechu moc nebolo. Pozrela som na Draca ktorý sedel na gauči oproti a čítal nejakú knihu. Všimla som si že sem občas pozrel no nezapojil sa do hry.

"Jenna" pousmiala sa Pansy.
Fľaša padla na mňa.

"pravda alebo odvaha ?" uškrnula sa na mňa...

"pravda" šepla som potichu.

Pansy pozrela na Draca a potom na mňa.

"máš rada Draca, Jenna?" dala mi otázku a všetci stíchli.

Nasucho som prehltla.
"J-ja" zasekla som sa.

"áno" povedala som potichu.
Všimla som si ako Draco pozrel našim smerom a pripojil sa do kruhu.

Draco točil ďalší krát keď to v tom znova padlo na mňa. Ah, bože toto je ako zákon schválnosti.

"pravda alebo odvaha?" pozrel na mňa.

"odvaha" šepla som ...

V tom sa sklonil ku mne aby mi niečo šepol do ucha.

"pobozkaj ma" odtiahol sa. V očiach mal iskričky.

"n-nemôžem" odpovedala som rýchlo a dala sa na odchod.

Ostatní nechápali prečo som odišla. To preto lebo Draco to šepol tak aby som to počula len ja. Ostatní sa vrátili späť k hre. Utekala som chodbami hradu čo najďalej. Videla som ako sa Draco rozbehol za mnou. Skryla som sa za veľký stĺp. Už som ho nevidela. Bola som si istá že som mu ušla keď sa v tom predomnou objavil čierny dym.

"zabudla si, že sa viem premiestňovať " pousmial sa a podišiel bližšie.

Bola som v pasci, nemala som kam ujsť. Nebolo úniku. Pomaly som ustupovala až som narazila na chladnú stenu.

"čo chceš Draco ?!" zamračila som sa naň.

"niečo mi dlžíš Jenna.. Stále si nesplnila úlohu " opäť spravil dva kroky až úplne ku mne .

"nemôžem Draco" sklopila som zrak do zeme.

Prstom mi však podvihol bradu aby som mu pozrela do očí. V tmavej chodbe kde presvitalo len mesačné svetlo bolo vidieť ako sú jeho oči dokonalo modré. Už to neboli tie sivé oči v ktorých bol vidieť strach, smútok a trápenie. V týchto modrých je vidieť pokoj, odvahu aaa... Lásku ...

"prosím. Dovoľ mi to. Dovoľ mi len jeden jediný bozk. Prosím " pozrel na mňa ...

Nemohla som namietať pretože jeho pery boli takmer na tých mojich. Chýbal len kúsok.
Podľahla som mu. Ruky som si zavesila okolo jeho krku a spojila naše pery v jeden krásny a sladký bozk. On svojimi rukami si ma stiahol viac k telu, do objatia. Jeho pery boli tak mäkké a sladké. Chutili presne ako Vanilla a Cherry.

Po chvíli som sa odtiahla aby som mohla nabrať kyslík. Draco ma stále držal v objatí. Nechcel ma z neho pustiť.

"bol to ten najkrajší moment v mojom živote " šepol.

Jemne som pozdvihla kútiky úst.

"naozaj si to pri hre myslela vážne Jenna? Naozaj ma máš rada ?" pozrel na mňa.

"naozaj" šepla som.

V tom sa široko usmial.

"zmenila si mi život Blacková" pousmial sa

"aj ty mne Malfoy "


...

DRACO MALFOY STORY - [SK VERSION]Where stories live. Discover now