DRACO MALFOY STORY - [SK VERSION]

V.

Spoločne sme došli k jazeru kde sme si sadli na lavičku. Bolo tu ticho. Milujem ticho. Lístie občas zašumelo. A hladina vody jemne narážala na breh.

"čo sa deje Draco ?" spýtala som sa ho po dlhej prestávke ticha.

"je niečo čo ti musím povedať Jenna, len mi sľub že to nikomu nepovieš a necháš si to ako tajomstvo tak ako ja držím to tvoje" pozrel na mňa sivými očami.

"sľubujem" šepla som.

Draco si pomaly začal vyhŕňať rukáv hábitu keď mi v tom ukázal ako má na ruke znemenie pána zla.

"D-Draco.. T-to nemôže byť pravda" slzy sa mi nahrnuli do očí.

"ale je, mrzí ma to. Ja som to takto nechcel to on si ma vybral" povedal zúfalo.

"vie o tom ešte niekto ?"

"len ty, zdelila si mi svoje tajomstvo a chcem aby si mi verila viac, aspoň už vieš aj ty to moje" povedal potichu a pohľad zaboril do zeme.

"čo musíš spraviť Draco?" spýtala som sa. Mala som strach. Nie z toho čo sa stane ale o Draca.

"Musím zabiť riaditeľa aby funkciu prevzal Snape. Blíži sa niečo zlé Jenna. Rokfort nebude už viac bezpečný. Musíš odísť " pozrel na mňa.

"nemôžem, mám tu priateľov, Draco. Vážne sa chystáš zabiť Dumbledora? "

"musím to spraviť. Musím ho zabiť inak on zabije mňa "

"pomôžem ti Draco, nemusíš to robiť. Ochránim ťa. Ak je pravda to čo hovoria legendy. Že som silnejšia ako pán zla tak ho spolu porazíme dobre? " snažila som sa ho povzbudiť.

"dobre"

"odteraz mi musíš zdeľovať každé informácie od tých vonku, musíme niečo vymyslieť "

"ale čo ak sa ti niečo stane" pozrel na mňa. Oči sa mu leskli slzami.

"nestane Draco, ver mi. Mám dar alebo je to skôr prekliatie, ja neviem. Ale to ti nesmiem povedať " pozrela som naň.

"ide o mágiu ?" spýtal sa.

"o niečo silnejšie Draco, pre tvoju vlastnú bezpečnosť ti nemôžem povedať viac. Keď príde správny čas, dozvieš sa to"

Len ticho prikývol.

"hlavne nerob nič čo ti prikážu. Príď za mnou ak sa bude niečo diať " povedala som mu

"dobre" .

Postavila som sa z lavičky a dala sa na odchod.

"Jenna?" Draco pozrel smerom na mňa.

"hm?" otočila som sa smerom k nemu.

"ďakujem" pozdvihol kútiky úst.

"priatelia si predsa pomáhajú Draco, nemáš začo ďakovať " usmiala som sa a vrátila sa na hrad.

Tam som sa osprchovala a čítala si nejakú knihu. Do izby strelila Tessa celá červená v tvári.

"čo sa deje?" spýtala som sa jej.

"to ten hlúpy chrabromilčan!.. Weasley !! Na večeri do mňa vrazil a ešte sa mi vysmial zo slovami že mi slizolinčania sme len slizké a odporné hady. " zúrila Tessa.

"to vážne povedal?" zvážela som .

Tessa len prikývla.

"poď " zavrela som knihu a ťahala ju za ruku ku veľkej sieni.

"ktorý to je ?" spýtala som sa jej.

"tam ten ryšavec ktorý sedí vedľa Pottera " ukázala prstom.

Rozhodla som sa vykročiť smerom kde sedela slávna trojka chrabromilčanov.

"Weasley ? Myslím, že mojej priateľke dlžíš ospravedlňenie" pozrela som naň opovrhujúcim pohľadom.

"nič jej nedlžim, asi je slepá keď do mňa vrazila, ja som nič nespravil " zasmial sa.

Jeho kamarátom to však moc smiešne nebolo.

" rodičia ťa neučili ako sa máš chovať k dáme Weasley ?" rozzúrila som sa ...

V tom všetci traja zvážneli ..

"Tess, tvoje oči " šepla mi Tessa.

ihneď som si to uvedomila a dala sa na odchod. Nenapadne som však mávla rukov a jedlo ktorým sa ryšavec napchával sa rozprsklo na všetky strany.

"čo to do pekla?!" počula som ako sa sťažuje.

"Weasley !! Neviete si vážiť jedlo?! Sťahujem chrabromilu 5 bodov.. A upracte to" napomenul ho podráždene profesor Snape.

"si skvelá " povzbudila ma Tessa.

Len som sa nad tým pousmiala.

"Tess.. Choď na izbu ja prídem neskôr. Pôjdem si ešte trochu vyvetrať hlavu" povedala som jej smerom a ona len ticho prikývla.

Nohy ma zablúdili na astronomickú vežu. Oprela som sa o zábradlie a sledovala som tmavú oblohu na ktorej svietili hviezdy.

Z lístím ktoré bolo na drevenej podlahe som sa hrala. Stačilo mávnuť rukou a lístie sa točilo a robilo tvar na aký som len pomyslela.

"je to dokonalé " ozval sa hlas za mnou. V tom sa lístie rozpadlo a opäť padlo na zem.

"Draco? Čo tu robíš ?" pozrela som jeho smerom.

"prišiel som za tebou" pozdvihol kútiky úst .

"máš niečo nové ? Nejaké informácie ?" pohľad som opäť obrátila na oblohu.

"nie, chcel som byť s tebou. Cítim sa lepšie v tvojej prítomnosti. Pomáhaš mi zo stresom a strachom ktorý je vo mne. " začal a oprel sa o zábradlie vedľa mňa.

"tak to ma teší "pousmiala som sa.

Jeseň bolo cítiť už aj vo vzduchu a mne začínala byť zima. Bola som tu len v hábite. Draco si to zrejme všimol keď cezomňa prehodil jeho čierne sako a zozadu ma objal.

Pousmiala som sa. Bolo to od neho veľmi milé a pozorné..

"lepšie ?" šepol mi do ucha.

"lepšie" usmiala som sa.

Spoločne sme tam ešte chvíľu postávali a pozerali na hviezdy keď sme sa napokon pobrali do svojich izieb.

"dobrú noc Draco " šepla som a vrátila mu sako.

"dobrú noc Jenna" usmial sa a zavrel za sebou dvere.

...