DRACO MALFOY STORY - [SK VERSION]

IX.

Celý deň som sa na hrad nevrátila. Naozaj som nemala náladu.

Následne týždne prebehli hrozne. Hoci som sa niekoľko krát za Dracom vybrala tak ma vždy poslal preč alebo odignoroval. Klamala by som ak by som povedala že ma to nezranilo.

Nezostáva mi však nič iné ako na to zabudnúť. Zabudnúť na to čo sa medzi nami stalo a na naše priateľstvo. Veď predsa som neurobila nič zlé. To on ma zavrhol. Nechce ma brať takú aká som tak nech neberie.

Rozhodla som sa už viac nedoprosovať. Nemalo to zmysel a navyše mám aj iné povinnosti ako sa zapodievať Malfoyom.

Začínali vianočné sviatky. Väčšina žiakov sa pobrali na pár dní domov. Tak urobila aj Tessa a polovica slizolinskej fakulty. Ja som však radšej ostala na hrade.

Sedela som sama v izbe a čítala knihu, keď som v tom počula tiché zaklopanie.

Zdvihla som pohľad k dverám v ktorých sa objavil on. Draco.

"čo tu chceš Malfoy ?" pozrela som naň .

"počuj, viem že ma nechceš vidieť ale vypočuj si ma prosím "

"nemám záujem... Tak ako si ho nemal ty, posledné týždne"

On však ignoroval, zavrel za sebou dvere a sadol si na kreslo vedľa postele.

"prepáč mi. Prosím Jenna. Odpusť mi ako som sa vtedy zachoval. Všetky tie hnusné slová ktoré som ti povedal. Nemyslel som to tak, bol som len vystrašený. " začal ...

"vystrašený ?! Nikdy by som ti neublížila... Nedal si mi ani šancu ti to vysvetliť. Ignoroval si ma tak dlho a teraz si myslíš že prídeš a odpustím ti to?!" zvýšila som hlas.

"ja viem. Ver mi chcel som si ťa vypočuť ale Snape ma sleduje. Počúva s kým sa rozprávam a dôsledne dáva pozor nato aby som sa vyhýbal tvojej prítomnosti ale ja už viac nechcem byť niekoho poskok. Keď chcú nejakú skrinku tak nech to urobia sami. Ja chcem byť s tebou Jenna" pozrel mi do očí ...

"A čo ak ťa zabije ? Draco, čo ak ťa pán zlá zabije ?"

"Nezabije, pokiaľ som na hrade a neopravím skrinku nemôže sa predsa nič zlé stať" nahol sa ku mne aby chytil moje ruky do tých jeho.

"Nemôžeš riskovať Draco" šepla som...

"Pozri na mňa, Jenna pozri mi do očí "

Snažila som sa vyhýbať očnému kontaktu no nakoniec sa naše pohľady stretli.

"Jediné čo chcem, si ty"

Hoci ma to potešilo bála som sa.

"nemôžme Draco, bojím sa že by nás Snape videl. Zistil by že sme spolu a povie ostatným aké som monštrum " sklopila som zrak. Poď viečkami má pálili slzy.

"si dokonalá taká aká si Jenna." Prstom mi podvihol bradu...

"Ale čo ak sa prestanem ovládať? Keď je toho na mňa veľa tak sa proste zmením. Nerozmýšľam, nič necítim len prahnem po krvi"

"Verím ti, verím že mi neublížiš. Pomôžem ti zvládnuť to, len už ma neodmietaj prosím" venoval mi malý bozk na chrbát ruky.

"Si si istý Draco?" pozdvihla som kútiky úst.

"Som si viac než istý" postavil sa, čím ma donútil postaviť sa tiež a pevne ma objal.

"Si len moja Jenna, len moja " zobral mi tvár do dlaní a vášnivo pobozkal.

Telom mi prebehla zvláštna iskra. Toto bol ten bozk. Ten pravý, ktorí sme obaja chceli a vložili sme doň všetku lásku ktorú máme.

"Ľúbim ťa" šepla som... všimla som si ako sa Draco usmial do bozku.

"Ja ľúbim teba" odpovedal šťastne. Konečne bol naozaj šťastný.

No kto vie na ako dlho?

...