Všetci sa niečoho boja

10

     Hlavou mi opäť zazneli jeho slová. Oni snáď nikdy nezmiznú! S novým hnevom som sa postavil. Zahľadel som sa na staré zaprášené zrkadlo v kúte. Bolo popraskané. Zranené. Ako moja duša. Lákalo ma počúvnuť jeho slová a dokázať mu, že nič viac okrem strachu iných tam nebolo. Len ich tváre skrivené hrôzou, ktorú som sám spôsobil. Napäto som sa pred neho postavil a rukou zotrel hádam desaťročný prach. Bolo prekvapujúce opäť vidieť svoju tvár. Ani by som neveril, že som mal nejaký odraz, keby som to nevyskúšal. V hlave mi skrsla myšlienka. Žeby tu bola predsa nejaká možnosť, aby ma ľudia videli? Žeby... Žeby toto mi tým chcel naznačiť? Nie. Poznal som ho až príliš dobre na to, aby som vedel, že do spôsobu, ako som konal svoju prácu by mi nikdy nezasahoval. Ešte chvíľu som premýšľal nad možnosťami, ktoré sa mi práve rozprestreli ako na dlani. Uškrnul som sa. Bol najvyšší čas pozmeniť dejovosť jednotvárnych hororov a pridať tam niečo originálnejšie. Niečo, čo by nikto len tak nečakal. Odraz v zrkadle. O áno, to sa mi páčilo.

Vtom sa mi v hlave opäť pripomenuli Vyslancove slová. Takmer by som zabudol, prečo som sa vôbec do toho zrkadla chcel pozrieť. Naklonil som sa k nemu tak blízko, aby som dovidel na odraz svojich očí. A čítal som v nich. Hľadal som v nich pre mňa jasnú odpoveď uisťujúc sa, že nič sa za celé tisícročia nezmenilo. Že som to bol stále ja. Ten strach, ktorý sa schovával pod detskou posteľou, ktorý blúdil tmavými neprístupnými uličkami. Tá hrôza v tvárach čakajúca, čo sa stane ďalej. A videl som ju. Videl som strach pred odpoveďou na otázku, kam Pán osudu ich zavedie. Strach zo Smrti, strach niekoho milovať, či strach o milovaného.

Tento druh strachu som mal zo všetkých najradšej. Zaškľabil som sa. Ako dávno to už len bolo, kedy som s Láskou naposledy spolupracoval? Sám som nevedel. Len či si ma vôbec pamätala. Čítal som ďalej. Ľudia sa báli pravdy, báli sa aj klamať. Báli sa priznať sebe samému, kým boli a kým sú teraz. Všetci sa niečoho boja. To mali spoločné vrahovia so zaľúbenými párikmi. To mali spoločné všetci ľudia. Strach. Nech ich dôvod bol akýkoľvek.