394. Podobenstvo o dvoch vôľach a rozlúčka s obyvateľmi Kariotu

4 0 0
                                    

     27. február 1946
     Ježiš rozpráva v synagóge v Kariote, ktorá je neuveriteľne plná. Odpovedá zvlášť na otázky ľuďom, ktorí ho súkromne požiadali o radu. Keď všetkých uspokojí, začne hovoriť nahlas.
     „Obyvatelia Kariotu, vypočujte si na rozlúčku toto podobenstvo. Nazvime ho Dve vôle.
     Istý vzorný otec mal dvoch synov. Obidvoch miloval rovnakou múdrou láskou. Obidvoch nasmeroval na dobré cesty. Nerobil nijaký rozdiel v tom, ako ich miloval a vychovával. A predsa bol medzi synmi citeľný rozdiel. Prvorodený syn bol pokorný, poslušný, bez odvrávania vykonával otcovu vôľu, vždy bol veselý a spokojný pri svojej práci. Ten druhý, hoci bol mladší, bol často nespokojný, dohadoval sa s otcom i vo svojom vnútri. Vždy uvažoval o radách a príkazoch, ktoré dostával, a bolo to príliš ľudské uvažovanie. Namiesto toho, aby ich vykonával tak, ako mu ich dávali, dovoľoval si ich vo všetkom alebo aspoň čiastočne meniť, ako keby ten, kto mu ich dával, bol hlupák. Starší brat mu hovorieval: 'Nerob to. Trápiš otca!' Ale on odpovedal: 'Ty si hlupák. Si veľký a silný, a navyše prvorodený a už dospelý. Ó, nechcel by som zostať v postavení, kde ťa nechal otec. Chcel by som dosiahnuť viac. Presadiť sa nad sluhami. Aby pochopili, že ja som pán. Ty tiež vyzeráš ako sluha s tou svojou ustavičnou krotkosťou. Nevidíš, ako si ťa nikto nevšíma napriek tomu, že si prvorodený? Ba niektorí sa z teba smejú...' Druhorodený, pokúšaný – viac než pokúšaný, žiak Satana, ktorého rady pozorne uplatňoval – pokúšal prvorodeného. Ale ten, verný Pánovi a zachovávajúci Zákon zostal verný aj svojmu otcovi, ktorého si ctil svojím vzorným správaním.
     Prešli roky a druhorodený otrávený z toho, že nedosiahol vysnívané vedúce postavenie po tom, čo viackrát prosil otca: 'Pover mňa vedením v tvojom mene, pre tvoju česť, namiesto toho hlupáka, ktorého tam držíš, lebo je miernejší než baránok,' a po tom, čo naliehal na brata, aby robil viac, než mu otec kázal, aby sa presadil nad služobníctvom, občanmi a susedmi, si povedal: 'Ó, stačilo! Tu je v hre aj naše dobré meno! Keď to nechce urobiť nikto, urobím to ja!' A rozhodol sa urobiť veci po svojom, oddávajúc sa bez rozpakov pýche, klamstvu a neposlušnosti. Otec mu vravieval: 'Synu môj, podriaď sa svojmu bratovi. On vie, čo robí.' Alebo hovoril: 'Hovoria mi, že si urobil toto. Je to pravda?' A mladší syn len pokrčil plecami a na otcove otázky odpovedal: 'Vieš, vieš! Je veľmi bojazlivý, váhavý. Stráca možnosti presadiť sa.' Alebo odpovedal: 'Také niečo som neurobil.' Otec mu hovoril: 'Nechoď hľadať pomoc k druhým. Čo si myslíš, kto ti lepšie než my pomôže dať slávu nášmu menu? To sú falošní kamaráti, čo ťa podpichujú a potom sa ti za chrbtom smejú.' Ale druhorodený syn mu odpovedal: 'Žiarliš, že som podnikavý? Ostatne, viem, že konám správne.'
     Znova uplynul čas. Prvý syn rástol čoraz viac v spravodlivosti a druhý sa živil zlými túžbami. Napokon otec povedal: 'Je čas s tým skoncovať. Alebo sa podriadiš tomu, čo poviem, alebo stratíš moju lásku.' A vzbúrenec to odišiel povedať svojim falošným kamarátom. Povedali mu: 'To ťa znepokojuje? No nie! Existuje spôsob, ako znemožniť otcovi uprednostňovať jedného syna pred druhým. Nechaj to na nás a my sa už o to postaráme. Ty nebudeš mať nijakú hmotnú ujmu a tvoj majetok rozkvitne, pretože keď sa odstaví ten príliš dobrý brat, ty budeš môcť vlastníctvo presláviť. Nevieš, že je lepší silný čin, aj keď je bolestivý, než nečinnosť, ktorá len škodí majetku?' A druhorodený syn, teraz už presýtený skazenosťou, súhlasil s nechutným komplotom.
     Teraz mi odpovedzte. Možno azda viniť otca, že vychoval svojich synov odlišne? Možno povedať, že otec je spoluvinník? Nie. A ako je to teda, že jeden syn je svätý a druhý skazený? Je vôľa človeka daná azda vopred dvoma odlišnými spôsobmi? Nie. Je daná jediným spôsobom. Ale človek ju mení v svoj prospech; a kto je dobrý, ten má dobrú vôľu, kto je zlý, ten zlú.
     Ja vás nabádam, obyvatelia Kariotu – a je to poslednýkrát, čo tak robím, aby ste kráčali po cestách múdrosti –, aby ste nasledovali len dobrú vôľu. Takmer na konci svojho verejného účinkovania vám poviem slová, ktoré sa spievali pri mojom narodení: 'Pokoj ľuďom dobrej vôle.' Pokoj! To znamená úspech, to znamená víťazstvo na zemi i v nebi, lebo Boh je s tým, kto má dobrú vôľu poslúchať ho. Boh sa nepozerá veľmi na skutky, ktoré sa zdajú vznešené a človek ich robí z vlastnej iniciatívy, ale skôr na pokornú, pohotovú a vernú poslušnosť dielam, ktoré predkladá on.
     Pripomeniem vám dva príbehy z dejín Izraela.* Tie ukazujú, že Boh nie je tam, kde človek chce konať sám, šliapuc pritom po poriadku, ktorý dostal.

*(Pozri 1 Mach 5, 9-62 a 1 Sam 13, 1-14; 15; 16, 1-13.)

     Pozrime sa na Machabejcov. Je napísané, že kým Júda Machabejec s Jonatánom išli bojovať do Galaádu a Šimon išiel oslobodiť ostatných z Galiley, prikázali vodcom ľudu Jozefovi Zachariášovmu a Azariášovi, aby zostali v Judei a bránili ju. A Júda im povedal: 'Stojte na čele tohto ľudu, kým sa nevrátime, no nepúšťajte sa do nijakého boja s pohanmi.' Ale keď sa Jozef a Azariáš dopočuli o hrdinských činoch a úspešných bojoch Machabejcov, vraveli si: 'Urobme si aj my meno a poďme bojovať proti pohanom, ktorí sú okolo nás.' A 'boli odrazení a zahnaní... Tak utrpel izraelský ľud veľkú porážku, lebo nepočúvali Júdu a jeho bratov, ale snívali o hrdinských činoch.' Pre pýchu a neposlušnosť.
     A čo čítame v Knihe Kráľov? Čítame, že Šaula viackrát napomínali, až nakoniec pre jeho neposlušnosť bol namiesto neho zvolený za kráľa Dávid. Za to, že neposlúchol! Zapamätajte si to! Zapamätajte si to! 'Azda sa páčia Pánovi celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je ako hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je ako hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!'
     Zapamätajte si to! Zapamätajte si to! Keď si Samuel poslušne naplnil roh olejom a odišiel k Betlehemčanovi Izaimu (Jessemu), pretože Pán si tam vyhliadol iného kráľa, po vykonaní obety vošiel Izai so synmi na hostinu, kde svojich synov predstavil Samuelovi. Prvý bol Eliáb, pekný v tvári i postavou a vhodný vekom. Ale Pán povedal Samuelovi: 'Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo ho nepokladám za súceho. Veď Pán nehľadí, ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.' A Samuel nevyvolil Eliába za kráľa. Potom zavolali Abinadaba. Ale Samuel povedal: 'Ani tohto si nevyvolil Pán.' Izai priviedol Samu. Ale Samuel povedal: 'Ani toho si nevyvolil Pán.' A rovnako to bolo so všetkými siedmimi Izaiovými synmi, prítomnými na hostine. A Samuel sa spýtal Izaiho: 'Sú tu všetci mladíci?' Izai odpovedal: 'Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.' – 'Pošli poň a daj ho sem doviesť, lebo si nezasadneme, kým nepríde.' A prišiel Dávid, ešte chlapec, bol ryšavý a pekný. A Pán povedal: 'Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!' Pretože, zapamätajte si to navždy, Boh si vyvolí, koho chce, a zosadí toho, kto je nehodný, lebo si skazil vôľu pýchou a neposlušnosťou.
     Už sa k vám viac nevrátim. Učiteľ sa chystá dovŕšiť svoje poslanie. Potom bude viac než Učiteľom. Pripravujte si ducha na tú hodinu, lebo vedzte, že tak ako moje narodenie bolo spásou pre tých, ktorí mali dobrú vôľu, tak aj moje vyzdvihnutie bude spásou pre tých, ktorí mali dobrú vôľu nasledovať ma ako Učiteľa v mojom učení, a pre tých, ktorí ma budú v ňom nasledovať aj po mojom vyzdvihnutí.
     Zbohom, muži, ženy, deti z Kariotu! Zbohom! Pozerajme si rovno do očí! Usilujme sa, aby moje i vaše srdcia splynuli v objatí lásky na rozlúčku a aby láska zostala stále živá, aj keď tu už nebudem nikdy medzi vami... Keď som sem prišiel prvý raz, dodýchal tu jeden spravodlivý človek pri bozku svojho Spasiteľa, vo videní slávy...* Tu, kde prichádzam posledný raz, vás s láskou žehnám...

*(Pozri 78. kapitolu.)

     Zbohom...! Nech vám Pán dá vieru, nádej a lásku v dokonalej miere. Nech vám dá lásku, lásku, lásku. Lásku k nemu, ku mne, k dobrým, k nešťastným, k vinníkom, k tým, ktorí nesú ťarchu nie svojej viny...
     Pamätajte si to. Buďte dobrí. Nebuďte nespravodliví. Pamätajte si, že ja som vždy odpúšťal nielen vinníkom, ale láskou som zahrnul celý Izrael. Celý Izrael, v ktorom sú dobrí i zlí, tak ako i v rodine sú dobrí i nedobrí, a bolo by nespravodlivé povedať, že celá rodina je zlá, ak je jeden z jej členov taký.
     Idem... Ak ešte niekto z vás mi chce niečo povedať, nech príde do večera do vidieckeho domu Márie Šimonovej."
     Ježiš zodvihne ruku a požehnáva, potom rýchlo vyjde bočnými dverami a za ním jeho učeníci.
     Ľudia si šepkajú:
     „Už sa nevráti!"
     „Čo tým chcel povedať?"
     „Mal slzy v očiach pri rozlúčke..."
     „Počuli ste? Hovorí, že bude vyzdvihnutý."
     „Teda Judáš má pravdu! Určite, keď bude kráľom, už nebude medzi nami tak ako teraz..."
     „Ale ja som hovoril s jeho bratmi. Oni vravia, že nebude taký kráľ, ako si to my myslíme. Ale Kráľom vykúpenia, ako hovoria proroci. Bude Mesiášom!"
     „To určite, Kráľom Mesiášom!"
     „Ale nie! Kráľom Vykupiteľom. Mužom bolestí."
     „Áno."
     „Nie..."
     Ježiš medzitým už rýchlo kráča do polí. 

Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉWhere stories live. Discover now