My Dear Love...

Kapitola 25. Za dverami 27

4.2.

Moje milované autíčko ma čakalo na letisku. Teraz som svojou dodge challenger srt8 v čiernej farbe jazdila po nočnej Kaule Lumpur s Mattom po boku ako kedysi. Z plynu som dávala nohu len zriedka. Šoférovanie bolo ako moje hobby. Len sa tak spúšťať zákrutami a užívať si tú slobodu. Vlastne všetko okolo áut, ale aj motoriek som milovala. Odbočila som doprava. Išla som po pamäti. Zastavila som až pred veľkou kovovou bránou cintorína. Vždy sme sem nosili fialové hyacinty. Položila som ich do vázičky pri náhrobok s menom môjho brata Calva. Rýchlo som pobozkala kameň na ktorom to bolo vytesané a zamrmlala chýbaš mi braček. Matt bol zatiaľ na mamičkinom hrobe. Museli sme sa rozdeliť, lebo sme sa ponáhľali za Kristiánom veď tu budeme len tri hodiny. Zaklopali sme veľkou zlatou hlavou leva, ktorý mal symbolizovať kľučku a vstúpili dnu. Vnútri ma omámila vôňa benzínu. Kristián bol auto opravár. „čo robíš hore tak neskoro bratranček?" Spoza auta som započula uchechtnutie. „čakám na svoju obľúbenú sesterničku." Kým som objímala Krisa ozval sa Matt. „Aj ja ťa rád vidím starouši." Za túto prezývku môže vozíček na ktorý je Kris prinútený sedieť. „Ved počkaj, ešte dva mesiace a uvidíš, kto je tu pozadu." Odpovedal mu so smiechom Kristián. Ani po tej nehode sa jeho humoru nič nestalo i keď by si to niektorí priali. Neviem ako to robíme ale všetci sme v našej rodine optimisti. Mňa z Mattom síce trocha brzdia otcove gény, ale ostatní? Fuuu. Zrazu mi zazvonil mobil. „Prosím?" Ked som to započula začali mi tiecť slzy po tváry. Neboli to však slzy smútku ale šťastia. Na perách som mala obrovský úsmev. „Harry si spomenul." „To je úžasné!" vykríkol Matt. Kris sa nezmohol na slovo. Videla som ako sa aj jemu do očí hrnú slzy.

O pár hodin neskôr

Stáli sme pred dverami 27 v napätí, ale nakoniec sme našli to odhodlanie a siahli po kľučke. Ked nás Harry zbadal hneď sa nás rozbehol objať. Kris sa postavil z jeho vozíka a obmotal svoje paže okolo krku svojho priateľa. Harry svoje ruky zase položil na Kristiánov pás a pritiahol si ho bližšie k sebe. Ak sa pýtate, tak áno. Harry a Kris spolu chodia. Alebo skôr chodili dokým Harry nestratil pamäť. A odpoveď na druhú otázku. Kris nemá poškodenú miechu na toľko aby prestal chodiť. Chodí pravidelne na rehabilitácie a už dokáže spraviť aj pár krokov ale stále to nie je dosť na to, aby sa mohol úplne zbaviť vozíčka. Harry nás postupne všetkých vyobjímal. Po asi tak troch hodinách vítania sa, rozprávania sa a tak podobne sme sa vybrali domov. Alebo teda skôr ja s Mattom naspäť do školy. Predtým než som odišla ma Harry chytil za rukáv. „Ďakujem." „Za čo?" „Nikto iný neprišiel, pomocníčka." Slabo som sa zasmiala.

Frank

„Nemal si pravdu." Len som sa zasmial. Tento týždeň bol plný pohrôm. Rozišiel som sa s Vanesou. Emka si zlomila ruku. Prepadal som z elixírov, v metlobale úplne zlyhával a nabúral auto a tak ma táto veta ani neprekvapila. „V čom?" „V nás." Pozrel som sa komu tieto slová patria. Karin. Prekvapene som otvoril ústa. Nebolo to len kvôli tomu, čo povedala ale aj kvôli tomu ako vyzerala. Celá žiarlila. Mohla si kľudne vziať lístok a ísť sa vymeniť s Polárkou. Ľahla si mi do lona. Nepatrne som preglgol. Bol som mierne vyvedený z miery. „Aký sa mala deň?" Opýtal som sa prvé čo mi zišlo na um. Vo svojom vnútri som si dal už piatu facku. Nič obyčajnejšie som sa spýtať nemohol. „štvrtok." Povedala a zasmiala sa tým svojím zvonivým smiechom, ktorý sa mi rozliehal v ušiach. Pozrela sa na mňa tými svojimi drahokamami. „Harry si spomenul." „To je úžasné." Úprimne som sa z toho tešil. Začal som ju hladkať po tých jej kávových vlasoch. „ V čom som sa v nás mýlil.?" „ Chcel si na mňa zabudnúť pomocou Vanesy a mne si chcel nanútiť Charlieho aby som spravila to isté. Mýlil si sa. Ja nezabúdam."