My Dear Love...

Kapitola 18. Prepojenie

Frank

Keď som ju zazrel, prestal som dýchať. Bola prekrásna. Nádherná. Dokonalá. Dokonalá pre mňa. „Frank, nezazeraj tak na ňu, vzchop sa trocha!" šepkal mi Charlie, keď okolo mňa prechádzal. Dostal som sa z tranzu. Až na tie pery. Hmm, tak ich chcem ochutnať. Bohužiaľ, dnes mi bude musieť stačiť zemiakový šalát a kapor. Na moje nešťastie, Karin sedela o stôl oproti. Nedalo sa z nej spustiť pohľad. Znervóznel som, keď sa tam dole, ten môj strhol. Musíš sa vzchopiť Frank! Pohľad som presunul na moju matku. „Frank, zlatíčko, dáš si ešte rybu?" prišlo mi zle. A nie, nie z toho kapra. „Mami, mohla by si ma prestať volať zlatíčko? Ak si zabudla, dala si mi meno!" zvolal som urazene. „Nehádajte sa! Aspoň pri Štedrej večeri!" zvolal otec a sprísnil pohľad. Videl tu niekto hádku? Lebo ja nie. „My sa nehádame, láska!" upokojila ho mamka a ďalej sa venovala jedlu. Po večeri sme sa, iba žiaci, zišli na chodbe a zobrali si čierne plášte spolu s maskami. Ideme rozdávať darčeky muklom, teda ľuďom bez schopnosti čarovať. Každý si zobral svoje výrobky a zaradil sa do skupiny. Najlepšie na tom bolo, že sme nemuseli ísť podľa toho, do akej fakulty patríme. Išli sme sa teda ja, Charlie, Karin, Olívia a Melody. Sme super päťka. Síce mám pocit, že vo filme to bolo veľká šestka, ale to je len malá nedokonalosť. Dokonca sa ani nerozdeľujeme na páry. Proste sme jedna veľká banda. Samozrejme, že sme museli mať dospelý dozor. Nebol to žiadny rodič, našťastie. Nejaký štvrták si nás zobral na starosť. Nevedel som, ako sa volá, len to, že patrí do MISTERINU. „Prosím vás, berte svoje darčeky a za mnou!" zvolal a mávol rukou na nás. „Počuj, tie tvoje darčeky si zabaľoval poslepiačky?" pýtala sa ma Karin, popri rýchlo chôdze, aby sme stíhali za Pánom stíhačom. „Fajn," zasmial som sa,"chceš aj medailu?" chcel som jej to vrátiť, no už utekala za Liv. Tie dve sú fakt kamošky. Hádzali sme darčeky dolu takmer každým komínom a mne s Charliem ostávalo už len päť darov. Ale keď som sivom smerom k babám, tak tým ich ostávalo minimálne dvadsaťpäť. Možno to zapríčinilo aj to, že zakaždým keď ten darček hodili do komína, tak sa išli pozrieť na natešené tváre detí, keď ich rozbalovali. Mal som pocit, že ony mali dokonca väčšie úsmevy ako tý malý drobci. Boli krásne, Karin bola krásna, keď sa usmievala, mala by to robiť častejšie. Ani som nevedel ako a už sme boli naspäť v škole
Och, prichádza dosť trápna časť. Ideme s Karin spievať pesničku. Bude to pesnička Everybody loves christmas od Lauri Marano. Celkom pekná pesnička. „Tak, a teraz poprosím našich dvoch žiakov, Franka Layaka a Karin, aby nám zaspievali," prihovoril sa nám. Spolu sme vyšli na pódium.

Karin: It's that time of year again
A time that I don't understand
Wishing I wasn't afraid, I've come so close
What's this holiday about?
All this time I've been hiding out
Wondering if I'll ever know

Spolu: Tell me now 'cause I don't understand
Help me out 'cause I don't get it yet
This isn't how it's supposed to be
I wanna know what Christmas really means
All the love and joy, I wanna see
'Cause it's always lost on me

So, tell me, why does everybody love Christmas?
Why do we keep waiting up for Santa?
Tell me, why we're falling for each other every season?
Tell me, why does everybody love Christmas?
Why does everybody love Christmas?

Frank: My Christmas spirit almost gone
When suddenly, you came along
It's when I finally understood
Even when I feel alone
I'm with you and then I'm home
Finally feels like Christmas should

Spolu: Now I think, I think I understand
You helped me out and now I'm getting it
You showed me how it's supposed to be
Now I know what Christmas really means
All the love and joy I got to see
Now it's never lost on me

Now I know why everybody loves Christmas
Why we keep waiting up for Santa
I know why we're falling for each other, it's the season
I know why everybody loves Christmas
Why everybody loves Christmas
Why we keep waiting up for Santa
I know why we're falling for each other, it's the season
I know why everybody likes Christmas

Potlesk sa šíril veľmi rýchlo. Ľudia dokonca vstávali zo stoličiek. Pozrel som sa na Karin. Pozorovala hľadisko. Oči jej žiarili šťastím. Ach, ja ju mám asi rád. Ja ju asi milujem. Je prosto dokonalá. Karin aj ja sme sa spamätali, až keď potlesk ustal. Bez objatia či bozku sme sa vrátili na miesto. Bol som z toho trošku sklamaný. Nabudúce si nenechám uisť takúto šancu.

Karin

Dospievali sme pesničku. Bolo to úžasné. Cítila som sa prepojená s tou hudbou. Prepojená s ním. Prišlo na rad odovzdávanie darčekov pre nás. Už som bola v úžasnej nálade. Keď niekto prišiel a celé to zbúral. „Ahoj, kráska! Už sme sa dlho nevideli však?"