REDEEMERS

4. Kapitola × The Motorbiker

Š T V R T Á
K A P I T O L A

Danton Atner

Motorkár

-

Interiér predposlednej chatky bol jednoduchý, starý a drevený ako aj v ostatných, ale Dantovi to nevadilo.

Zvedavo si prezrel jej interiér zvonka a počkal, pokiaľ sa lesknúce zrniečka prachu od slnečných lúčoch usadili, než opatrne vstúpil dnu. Drevená podlaha pod jeho nohami príjemne zapukala, načo k nej sklonil hlavu a potom sa porozhliadol naokolo.

Svoje veci si medzitým položil na zem a keď sa potom narovnal, bez obzretia dozadu za sebou nohou zatvoril dvere.

Takže takýto bol ten pocit, na ktorý tak dlho čakal. 

Bol tu, v tábore. Mimo svojho domova, rodičov a Danielle, odkázaný len sám na seba.

Necítil sa však nijak zvláštne. Áno, bol zvedavý a nervózny, no nebolo to nič, čomu by sa neprispôsobil alebo to nedokázal zvládnuť. Navyše, oni to chceli, takže sa musel snažiť spraviť im radosť.

Skontroloval hodiny a keď sa uistil, že mal stále veľa času, vykročil dopredu.

Jeho nechcené myšlienky prekvapivo mlčali, takže sa cítil, akoby mal nad všetkým nadhľad a konečne sa mohol sústrediť aj na niečo iné.

Obzrel sa naokolo, chatka bola menšia, ale útulná. Oproti dverám bolo na opačnej strane vstavané okno a pod ním pri ľavom rohu posteľ. Za sklom bol hustý, tmavozelený les.

Na pravej strane boli dvere a kúsok od nich stála veľká skriňa. Dant sa otočil okolo svojej osi, aby mal pred sebou vchodové dvere.

Ďalšie okno bolo z ich pravej strany, čiže celkovo mala chatka dve. Nesťažoval sa, dodávalo mu to pocit istoty, že tu vďaka nim bude vždy mesačné svetlo a nie desivá tma.

Druhými dverami vošiel do kúpeľne a jeho pohľad sa zostal vpíjať do vlastných bledohnedých očí v odraze zrkadla. Zahanbene sa usmial, keď si uvedomil, že sa zľakol vlastného odrazu a so svojimi roztomilo rozhádzanými vlasmi radšej nakukol dnu.

Kúpeľňa bola pekná a vyzerala novo, no nie tak, aby príliš kontrastovala s okolím. Nový záchod, umývadlo so skrinkou a sprcha zapadali do dreveného zariadenia, akoby tu boli od začiatku.

Dant zatvoril dvere a chvíľu zostal zadumane stáť. Dve hodiny boli preňho kvôli vybaleniu až príliš veľa času. Aj keď mu s vecami doma pomáhala Danielle, nemal ich zase tak veľa, aby mu to trvalo tak dlho.

Začal preto pomaly. Skúsil pootvoriť okno, aby mu spoločnosť robili zvuky z vonka, dotiahol batožinu k posteli a potom sa do toho pustil.

Napokon z chatky vyšiel asi o pätnásť minút pred tým, než sa mali stretnúť.

Vonku sa zvečerievalo, okolo šumelo lístie a cvrlikali svrčky a vo vzduchu bolo cítiť nedočkavý záchvev začiatku pravého leta.

Dant vykročil po rovnakej ceste, akou sem prišli a obzeral sa naokolo. Páčili sa mu pocity, ktoré v ňom príroda vyvolávala. Upokojovala mu myseľ.