Always You

Staré rany

Zviezol sa na podlahu a chrbtom sa oprel o kovové zábradlie balkóna. Posadila som sa k nemu.

"To nehovor, " vzlykla som a pritiahla som sa k nemu bližšie.

"Je to pravda, som sebecký. Najskôr som zo svojho života vytesnil teba a potom aj Zayna. Čo som to pre Boha za človeka, " povedal zhrozene, akoby si len teraz uvedomil čo za tie roky urobil. Lámalo mi srdce vidieť ho takto. Keď sme sa poznali...predtým... málokedy plakal a takmer nikdy predo mnou. Ale teraz sa všetko zmenilo.

"Louis-" chcela som protestovať.

"Nie, chvíľku ma počúvaj, " vzlykol, "musíš vedieť aká je pravda pred tým ako sa vôbec postavíme z tejto zeme. Nemôžeme už ďalej predstierať, že som nám obidvom nezničil životy."

Bolo to ako keby mi dal facku. Znovu som chcela namietnuť, ale pokrútil hlavou na znak aby som to nerobila. Ostala som ticho a čakala som.

"Keď som odišiel, ja- viem presne čo som ti sľúbil," ľútostivo sa na mňa pozrel, "Sľúbil som ti telefonáty, sľúbil som, že za tebou prídem."

Pohľad som uprela do zeme. Aj po toľkých rokoch bolo veľmi ťažké spomínať na to. Priznať si, že sa to kedysi dávno stalo. Že... ma opustil, odvrhol.

"Neprišiel si, " povedala som potichu, ani by som si nemyslela, že ma počul, ale videla som ako po mojej poznámke ustrnul.

"Neprišiel som, " prikývol a jeho červené oči plné sĺz dokonale odrážali to, čo sa dialo v mojom srdci. Trieštilo sa.

"Bol som zbabelý. V deň keď sme odišli nám vzali telefóny. Myslel som si, že je to len pre to, aby sme sa s chalanmi viac spoznali a že nám ich do večera dajú späť. Nedali. Nechali si ich tri dni až kým nevideli, že s chalanmi celé dni cvičíme spievanie. Predtým ako som ti stihol napísať si ma dal zavolať Simon."

✨️flashback✨️

Paul a Jonathan, naši dvaja bodyguardi, ma odviedli k čiernemu Range Roveru vzadu za vilou, ktorú sme s chlapcami mali prenajatú. Nasadol som do auta a zapol si pás.

"Paul no tak, o čo tu ide? " opýtal som sa nervózne.

"Pán Cowell sa s tebou chce rozprávať, " povedal a z tváre som mu vyčítal, že z toho nie je nadšený. Neviem prečo nemá rád Simona, bol k nám vždy milý a zhovievavý. Snažil sa nám pomôcť. Iba dom prikývol a sledoval som cestu k Simonovej vile. Celou cestou som myslel na Rose a ako jej večer všetko porozprávam. Ako sme si sadli s chlapcami, ako dobre všetci spievajú a ako veľmi mi chýba.

Po pár minútach sme dorazili na miesto. Vystúpil som z auta a rozhliadol som sa okolo seba. Predo mnou stála obrovská vila krémovej farby s bazénom, niekoľkými autami nastavanými v presklenej garáži pár metrov odo mňa a veľkým pozemkom. Potichu som vypískol. Paul ma odprevadil dnu a povedal, že ma počká v aute. Len som prikývol a zaklopal som na dvere z masívu vedúce do Simonovej pracovne.

"Ďalej, " ozvalo sa z poza dverí. Vošiel som dnu. Za veľkým skleneným stolom rovno oproti mne sedel Simon Cowell. Privítal ma úsmevom a keď som k nemu prišiel bližšie, postavil sa a ponad stôl mi podal ruku.

"Posaď sa Louis, dáš si čaj? kávu? " opýtal sa prívetivo.

"Nie, vďaka, " usmial som sa a posadil som sa na koženú sedačku asi meter od tej jeho

"Samozrejme, " povedal, "Takže Louis... chcel by som sa s tebou porozprávať o tvojej priateľke."

Skoro mi zabehlo. Nevedel som čo čakať, keď ma sem zavolal, ale riešiť s ním Rose bola tá posledná vec, akú som čakal.