Always You

Prekvapenie

Ticho v aute preťalo zvonenie môjho telefónu. Pohrabala som sa v kabelke a nakoniec som ho našla. Bolo na ňom veľkými bielymi písmenami vysvietené "Ni". Áno áno ja viem, za tých sedem rokov som si ho už mohla premenovať ale povedzme si úprimne, kto by si už premenil "Ni" na obyčajné, nudné "Niall" ?

Zdvihla som.

"Kde si?"

"Aj ja ťa rada počujem Niall a áno mala som pekný deň, čo ty?" neodpustila som si štipku sarkazmu.

"Výborný, " zahovoril to a pokračoval, "kde si?"

"Som na ceste za Louisom, deje sa niečo?" opýtala som sa podozrievavo.

"Nič sa nedeje, dobre maj sa. Čau."

píp píp píp

On ma normálne zrušil. Tak toto bola asi najdivnejšia konverzácia v mojom živote. Možno okrem tej čo sa odohrávala po tom, čo som pristihla mamu s Joshom- ehm no... Každopádne toto bolo fakt divné. Asi by som mu mala zavolať späť nie?

"Slečna Rose, sme tu, " oznámil mi John, jeden z Louisových šoférov.

Fajn tak Niall bude musieť počkať. Šepla som tiché ďakujem a vystúpila som z auta. John vystúpil spolu so mnou a odprevadil ma až k dverám Louisovho bytu. Zaklopala som. Počula som tiché kroky a potom sa dvere otvorili. Stál v nich Louis oblečený v klasickej sivej mäkkej teplákovej súprave. Vlasy mal rozhádzané na všetky strany, evidentne si ich dnes nijako neupravoval. Bol nádherný.

V momente, keď ma uvidel na tvári sa mu začal rozťahovať úsmev.

"Ďakujem John, môžeš ísť, " povedal, ale svoje oči nebesky modrej farby nezpúšťal z tých mojich - len o pár odtieňov tmavších.

"Niekedy jeden pohľad do očí človeka povie oveľa viac ako tisíce slov"

Náš vzťah s Louisom bol komplikovaný a obidvaja sme si to plne uvedomovali. Po tom všetkom som nebola schopná znova sa plne vrátiť do svojho niekdajšieho normálneho života. On zas na druhej strane nebol schopný sľúbiť mi pokojný život. Kamkoľvek sa pohneme, nebudeme sami. A kamkoľvek sa pohneme sami, budú tam s nami naše najtanejšie spomienky ovplyvnené udalosťami, ktoré nám obom obrátili životy o 180 stupňov.

Ale keď sme sa jeden druhému pozreli do očí, vedeli sme to. Vedeli sme, že to za to stojí. Príliš dlho sme robili všetko pre to, aby ostatní boli šťastní. Možno je konečne rad na nás.

~

"Ako bolo v práci? " usmial sa Louis, keď mi dával dole kabát.

Povzdychla som si. Louis pochopil a otočil si ma späť k sebe.

"Nie je nič čo by nevyriešilo Tomlinsonovské objatie však? " stále s úsmevom na perách si ma vtiahol do objatia. Mal pravdu naozaj som to potrebovala.

"O to väčšmi to platí ak je tých Tomlinsonovcov viac, " ozval sa zrazu pri mne známy hlas a Lottie ma zozadu objala. Šokovane som vydýchla a hlavu som otočila jej smerom. Nevedela som, že príde.

"A o to viac ak sa k Tomlinsonovcom pridá ešte aj jeden Horan, " skoro som zamdlela. Ten hlas som naživo nepočula takmer tri roky. Šokovane som sa pozrela do Louisových očí s otázkou, čo je toto všetko skutočné. Nežne sa na mňa usmial a jemne prikývol.

"Lottie, " počula som šepnúť Louisa a vzápätí sa odo mňa obidvaja vzdialili. Stála som mu chrbtom. Zrazu ma ovládol nekontrolovateľný strach, že ak sa otočím znamená to ďalší záväzok a to znamená ďalší človek, ktorému budem raz musieť povedať pravdu. Zavrela som oči a zhlboka som sa nadýchla.

Niall sa jemne dotkol môjho pleca. V tom momente som sa otočila a hodila sa do jeho náručia. Držala som sa ho pevne ako kliešť, pretože som sa bála, že mi znovu zmizne. Rozplakala som sa. Moje slané slzy pomaly máčali jeho tričko, ale ani sa nepohol. Len tam stál a silno ma držal.

Plakala som nad tým ako veľmi mi chýbal. Nad tým ako veľmi som v tom momente nenávidela Dominica za to, že mi nedovolil s nikým sa stýkať (mimo iné dôvody na to nenávidieť ho samozrejme). Plakala som od šťastia, že je znova tu a neopustil ma. Za tie dva roky od kedy som mu prestala zdvíhať telefón sa mohol na mňa úplne vykašľať. Ale nespravil to.

"Som tu, " šepol.

Zasmiala som sa cez slzy.

"Takže toto je to tvoje 'kde si' ?"

"Mhmm čakali sme ťa tu už od rána, " povedal.

"Dobre dobre to by stačilo, začínam žiarliť, " Louis sa postavil medzi mňa a Nialla a preplietol si so mnou prsty. Rozosmiali sme sa.

Až teraz som si všimla ako veľmi sa Niall zmenil. Naposledy sme sa videli pred tromi rokmi. Jeho detské črty tváre viac zmužneli. Nechal si trochu povyrásť bradu. Blond vlasy vymenil za hnedé, ktoré vyzerali oveľa zdravšie. Okolo očí sa mu vytvorili takmer neviditeľné vrásky, ktoré sa ukazovali, keď sa smial. A aj jeho štýl oblečenia sa zmenil.

~

Freddie mi sedel na kolenách a hral sa s malým červeným autíčkom.

"Vieš koľko úsilia ma stálo pretrpieť týchto dvoch SPOLU na takmer celý deň? " sťažoval sa mi Lou.

"To si neviem ani prestaviť, " ľutovala som ho.

Niall s Lottie si vymenili... divné pohľady (takmer by som mohla tvrdiť, že zamil-)

Nesedia nejako blízko seba?

"Taaak počkať počkať vy dvaja. Čo má toto znamenať? " podvihla som obočie.

Ticho prerušoval iba zvuk koliesok na Freddieho autíčku, ktorým mi práve prechádzal po stehne.

"Ehm, čo má čo znamenať? " snažil sa natiahnuť čas Niall. Nepozeral sa na mňa a na zdalo sa mi, že Lottie trochu očervenela.

"Presne toto, " ukázala som na nich prstom.

Louis sa vedľa mňa uškŕňal.

"Ó ty si ešte nepočula o našom novom páriku? " zaškľabil sa. Podvihla som obočie.

"Tommo, " varovne povedal Niall.

"Áno Rose mala by si si začať zvykať lebo tuto hrdličky, " fľochol, "sa dnes od seba ani neodlepili. Furt sa len cukríčkovali."

"Lewis no tak, pozri sa na vás dvoch, " prevrárila očami Lottie.

"Heej, " bránila som sa, "radšej sa zamerajme na vás dvoch."

~

"Ideme? " povedal Niall a otočil sa ku mne.

"Kam? " nechápala som.

"Predsa do tvojho bytu, pomôžem ti zbaliť sa, zajtra predsa odlietate. Ty si zabudla? " pohoršene si ma premeral.

"To je už zajtra? " zbledla som.

"Výborne. Louis čo si to s ňou porobil. Je prepracovaná už si ani nepamätá, kedy odchádza na dovolenku, " prevrátil očami Niall, na perách sa mu pohrával úsmev.

"Prrr toto na mňa nezhodíš, má radšej prácu ako mňa, " Louis sa zatváril urazene.

"To nie je pravda, " pokrútila som hlavou, "poďme."

"Vážne si mi práve povedala, že ma máš rada a teraz mi utečieš? " nahol sa ku mne Louis.

"Pane Bože na toto sa fakt nepotrebujem pozerať, o dve minúty ťa čakám pri dverách Ree, " postavil sa Niall, venoval nám znechutený pohľad a vyparil sa.

"Ani som ťa nestihol pobozkať a už mi zase utekáš, " smutne povedal Louis.

Pritiahla som sa k nemu bližšie a pomaly spojila naše pery.

"Večer som späť, " šepla som mu do pier.

"To nevydržím, " zamrnčal.

✨

Vote, comment <3

love you all

All the love.  -H

Katie.