Always You

Čo ti povedal?

"Takže ty a Lottie hmm?" opýtala som sa, keď sme s Niallom smerovali k môjmu bytu.

"Už to tak bude, " usmial sa.

"Ako dlho ste spolu?"

"4 mesiace, " keď uvidel moje podvihnuté obočie dodal "Louis mi sľúbil, že to nikomu nepovie."

Prikývla som. Bola som nervózna. Prečo som bola nervózna? Bol to môj najlepší kamarát. Alebo to tak aspoň bolo pred dvomi rokmi.

"Nie je tým nadšený vieš? Predsa len Lot má iba 19, " povedal a pritom upieral zrak na tachometer.

"Bude v pohode, Lottie už nie je malé dieťa a má právo rozhodnúť sa s kým chce chodiť a s kým nie. Louis to musí rešpektovať, " bola medzi nami hustá atmosféra a myslím si, že obidvaja sme to pociťovali.

"Aj keď si vybrala, že bude chodiť s jeho kamarátom, ktorý je navyše slávny a aby toho neboli málo je aj o päť rokov starší ako ona? " opýtal sa skepticky.

"No keď to povieš takto..." doberala som si ho.

"No tak vidíš, " povedal s miernym úškrnom.

"Ni?" jemne natočil hlavu mojim smerom, aby mi dal na javo, že počúva, "Je to jej rozhodnutie. Nie Louisove, ani nikoho iného. A ona ťa evidentne ľúbi. A myslím, že aj ty ju takže..."

Nežne sa usmial a prikývol.

"Teraz kam? "

"Doprava a na koniec ulice."

Niall odbočil a zastavil pred veľkým bytovým komplexom.

"Dole sú podzemné garáže, " povedala som. Vytiahla som z kabelky malý diaľkový ovládač a stlačila som červené tlačidlo. Závora sa pomaly otvorila a mohli sme prejsť.

"Páni, podzemná garáž, " Niall prekvapene podvihol obočie, "to nemám ani ja. "

"Počkaj kým vyjdeš hore, " zasmiala som sa a vystúpila som z auta. Spolu sme prešli k vstupným dverám a nastúpili sme do výťahu.

"Výťah priamo pred dvere," potichu zamrmlal.

"Povieš mi kde sa ma Louis chystá zobrať?" zmenila som tému.

"Eee nemyslím si, " usmial sa, "bude to prekvapenie."

Výťah zastal na štvrtom a zároveň najvyššom poschodí. Dvere sa otvorili a pred nami sa objavila chodba s dvomi bytmi. Ako sme kráčali, začala som sa prehrabávať v kabelke a vytiahla som z nej kartu na odomykanie dverí. Podišla som k dverám a priložila som ju na senzor. Dvere sa s tichým ťuknutím odomkli a my sme vošli dnu.

Vyzula som sa a obula som si moje obľúbené teplé papuče. Niall stál za mnou a sledoval moje pohyby.

"No nepozeraj tak, topánky dole inak budeš podlahu najbližšie umývať ty, " pohrozila som mu na čo sa usmial a odložil si svoje topánky. Vošli sme do priestrannej obývačky spojenej s kuchyňou a Niall potichu vypískol.

Niall's POV :

Vedel som, že keďže je Rose šikovná architektka jej byt bude pekný, ale moje očakávania sa ani zďaleka nevyrovnali realite. Pred mojimi očami sa rozprestierala jej obývačka ladená do svetlých farieb. Svetlosivý gauč perfektne ladil s doplnkami na bielom mramorovom konferenčnom stolíku. Na stenách boli zavesené obrazy a v strede visela veľká telka. Obývačka bola prepojená s kuchyňou, z ktorej som ale videl len veľmi luxusnú a veľmi peknú kuchynskú linku.

Páni, to dievča má naozaj talent. Louis mi prezradil, že sa tu presťahovala len pred niekoľkými týždňami a už to tu vyzerá ako vystrihnuté z nejakého časopisu.

"Páni, je to úžasné Ree, " povedal som prekvapene.

"Ďakujem, tento byt som navrhla asi pred rokom a keďže sa nepredal, rozhodla som sa prísť sem ja," vysvetľovala. Vedel som, že je na svoju prácu hrdá. Vždy ju bavila a bola v nej dobrá.

"Dobre, dosť obdivovania mojej práce, máme sa pradsa baliť, " tleska rukami a prešla k dverám pár metrov od nej. Vošla do izby a ja som po pár sekundách usúdil, že je to jej spálňa. Najväčšiu časť izby zaoberala veľká pohodlná manželská posteľ a vstavané šatníky kúsok od nej.

"Kde máš kufre? " opýtal som sa.

"Sú v skrini v predsieni, " povedala. Prikývol som a rozhodol som sa ísť po ne. Vrátil som sa asi so šiestimi rôznymi kuframi, pretože som si nebol istý, ktoré z nich bude potrebovať.

Potichu sme zo skrine vyberali potrebné oblečenie. Bolo to ťažké a nepríjemné ticho. Rose to po chvíli nevydržala, odstúpila od šatníka a prehovorila.

"Dobre, čo ti povedal? "

"Kto? " opýtal som sa nechápavo.

"Lou. Určite ti niečo povedal, pretože nie je možné, že by si zostal len tak ticho po tom ako sa s tebou tvoja najlepšia kamarátka nerozprávala celé dva roky. Takže? Čo ti povedal? " povedala so založenými rukami. Ajaj. Odhalila to, ako inak.

Povzdychol som si, "Povedal, že sa ťa nemám pýtať na posledné roky. Že mi to povieš keď budeš pripravená."

"Samozrejme, " povedala neurčitým tónom.

"Nemyslí to zle... A ani ja nie. Len ma prekvapilo, že to niečo je také vážne, že potrebuješ čas, aby si mi to mohla povedať. Môžem otázku? " jemne prikývla, "vie o tej veci Louis? "

Zostala stáť úplne bez pohnutia. Po chvíli klesla na blízku posteľ. Znovu iba jemne prikývla. Pohľad kdesi v neznáme.

"Fajn, som rád, že je aspoň niekto s kým sa o tom môžeš porozprávať, " venoval som jej úprimný úsmev. Či mi vadilo, že o niečom neviem? Samozrejme. Zožieralo ma svedomie pretože som si nič nevšimol a tiež výčitky, že som nejako nezakročil.

Zdvihla na mňa svoj pohľad a až vtedy som si uvedomil, že jej oči sú akoby sklené. Poznal som túto tvár. Zadržiavala slzy. Nenechala ich však vyjsť na povrch.

"Nerozprávame sa o tom. Asi len chce aby som mala priestor začať s tým sama, ale bojím sa, že ho omrzím Ni. Že sa jedného dňa rozhodne, že mu to za to nestojí, " povedala potichu. Pokrútil som hlavou. Louis by také niečo nikdy nespravil a už vôbec nie Rose, na ktorú čakal roky.

Rýchlo som k nej pribehol a vtiahol si ju do svojho náručia. Objal som ju a cítil som ako sa jej jemné ruky obmotali okolo môjho tela.

"Louis ťa ľúbi Ree, pravdepodobne len čaká kým budeš pripravená hovoriť o tom viac."

Zrazu medzi nami nevládlo to ťaživé ticho, ale ticho, v ktorom sme si uvedomovali, že čokoľvek sa stalo, sme stále tými deťmi, ktoré sa skamarátili počas niekoľkých krátkych návštev v Xfactore a ani po siedmych rokoch sa od seba nevedia poriadne odlúčiť.

✨

JA NEVERÍM.

Už ste pravdepodobne aj zabudli o čom tento príbeh je, ale verím, že aspoň niekoho som novou časťou potešila. Ak aj nie vás, aspoň seba samu.

S týmto príbehom som od začiatku mala veľké opletačky, keďže sa mi veľmi ťažko vymýšľal dej. Dlhšiu dobu príbeh stagnoval, ale nechcela som, aby zostal rozpracovaný a nedokončený. Preto sa posnažím dokončiť ho a potom si pravdepodobne dám krátku pauzu od Wattpadu (minimálne od písania), aby som mohla premýšľať nad ďalším príbehom, ktorý snáď pôjde písať ľahšie ako tento.

V budúcej časti plánujem trošku také poloodhalenie čiže, konečne sa teším na písanie.

Love you all <3

You matter.

Katie.