Always You

Pravda

Rose's POV :

"Rose?" vedľa mňa sa ozval tichý šepot. Pomaly som sa začala prebúdzať. Môj mozog začínal pracovať s ja som si plne uvedomovala čo sa včera stalo. Nechcela som čeliť skutočnosti, že ma včera videl na úplnom dne.

"Rose?" ozval sa znovu Louis a ja som pomaly otvorila oči. Vyzeral... dobre ako vždy. Nič nenasvedčovalo tomu, že by bol na mňa nahnevaný, alebo že by ma naopak, chcel ľutovať.

"Dobré ráno," povedal s jemným úsmevom na perách.

"Dobré ráno," odzdravila som a pohľad mi padol na podnos predo mnou.

"Raňajky do postele," povedal, "nechcel som riskovať podpálenie kuchyne takže som bol radšej v Starbuckse a kúpil pár vecí."

"Ďakujem, nemusel si," natiahla som sa za ním a venovala som mu rýchle objatie. Bolo to príjemné. Hlavne po všetkom, čo sa včera stalo.

Pomaly som jedla. Louis sedel na druhej strane postele a pozeral von oknom.

"S kým ostal Freddie?" opýtala som sa a vložila som si do úst kúsok muffinu.

"Zostal s Lottie," odpovedal pomaly. Pozrela som sa naňho. Na tvári mal trochu rezervovaný výraz, čakal ako zareagujem.

"Lottie je v meste?" opýtala som sa šokovane. Prekvapilo ma, že mi to nepovedal. Zrak som znovu presunula na kúsok koláča predo mnou. Medzi nami vládla hustá atmosféra a obidvaja sme to veľmi dobre vedeli. Snažili sme sa vyhnúť téme, ktorej sa aj tak nakoniec nevyhneme.

"Mhm prišla včera. Chcel som ti to povedať keď som ti večer zavolal ale..." na konci vety sa odmlčal. Asi by som sa mu mala poďakovať. Bez neho by som stále ležala v slzách, a ešte k tomu na koberci.

"Ďakujem že si včera prišiel," povedala som a pohľad som sklopila na svoje ruky.

Presunul na mňa pohľad.

"Rose, " povzdychol si, "rád som pomohol, je ti aspoň trochu lepšie?"

Prikývla som. Naozaj mi bolo lepšie. Pretože bol pri mne. Všimla som si to už pred pár dňami, keď sa mi začali vracať spomienky na Dominica. Keby som bola sama doma, utápala by som sa vo vlasnom žiali ešte dlho po tom. Ale s ním... bolo jednoduchšie zvládnuť to. To čo včera videl bola časť mňa, ktorú som sa snažila zakopať hlboko do seba. Ale ako to už býva, niekedy sa ukáže znovu.

"To čo sa včera stalo..." začala som ale Louis chytil more ruky do tých jeho.

"Nemusíš," šepol.

"Ja viem, ale chcem aby si to vedel. Nemôžem nechať skončiť toto naše... kamarátsvo... kvôli tomu, že mám príliš veľa tajomstiev Louis. Bolo to tak s mamou, s Joshom, s Lottie... všetkých som stratila. Teba nemôžem," mrzelo ma, že som prišla o mamu, nevlastného otca, či najlepšiu kamošku. Ale prísť o Louisa... nemohla som. Nie znovu.

Louis sedel pár centimetrov odo mňa. Ruky položené na tých mojich a zjavne vykoľajený z toho, že som sa priznala, že ho nechcem stratiť. Zhlboka som sa nadýchla a pohľadom som sa zamerala na naše ruky. Po pár sekundách ticha som prehovorila.

"Pred dvoma mesiacmi som prišla o dieťa."

Ticho.

"S Dominicom som bola skoro dva roky. Nikdy sme sa o dieťa nesnažili. Aj keď po tom všetkom bolo prekvapivé, že sa to nestalo skôr. Nechcel deti. A ani ja nie. Ale stalo sa. V deň keď mi to doktorka potvrdila sa vo mne niečo zmenilo. Zrazu som cítila potrebu ochrániť to maličké v mojom vnútri. Určite to poznáš, si otec. Keď ti oznámia, že budeš mať dieťa je to... divné. Ale pomaličky si zvykáš, prijmeš to a zrazu nechceš nič viac ako držať to maličké v náručí. Chcela som rovnakú vec. Nepodarilo sa mi to," pri poslednej vete sa mi zlomil hlas. Cítila som, ako sa ma Louis veľmi pomalými krúživými pohybmi jeho palcov na mojej ruke snaží upokojiť.

"Bolo to asi mesiac pred tým ako sme sa prvýkrát stretli v tom parku. Do Londýna som sa presťahovala zo Sheffieldu. Žila som tam niekoľko rokov. Po tom, čo sa...stalo som to miesto znenávidela a ušla som. "

"Včera... povedala si niečo o tom, že ti to dieťa niekto vzal...?" jeho hlas bol jemný, tichý.

"Bolo to o Dominicovi?" povedal zrazu a ja som po ňom okamžite šibla pohľadom. Začala som zrýchlene dýchať. Zostalo ticho.

"Dominic bol... temperamentný. Keď zistil, že som tehotná, naštval sa, tvrdil, že som ho podviedla, že to nie je jeho," v návale spomienok a následnej agónie sa mi slová ťažko spájali do viet. Bolo to, akoby som to zažívala znova. Po líci sa mi spustila prvá slza. Louis si ju všimol a jemne ju zotrel svojím palcom.

Hlboký nádych. Hlboký výdych.

"Udrel ma," šepla som, ale aj to stačilo na to, aby Louis reagoval. Krúživé pohyby jeho palca na mojej ruke zrazu zastali. Cítila som na sebe jeho podľad a tak som sa mu chtiac-nechtiac pozrela do očí. Jeho modré oči sa zabodávali hlboko do mňa a cítila som v nich každú jednu emóciu. Videla som slzy, ktoré sa usídlili na kraji jeho dokonalých modrých očí.

"Tie modriny na bruchu a na rukách-" ozval sa zrazu akoby mu všetky kúsky skladačky zapadli na správne miesto, "keď si prišla ku mne do bytu videl som modriny. Rýchlo si ich skryla ale boli tam."

Pomaly som prikývla.

"Nie," šepol zlomene, "nie."

"Lou-"

"Čakal som hocičo. Ale toto nie, toto nemôže byť pravda. Prosím povedz mi, že to nerobil pravidelne..." nikdy som ho nevidela v takomto stave. Jeho oči dokonale odrážali všetko čo sa dialo v jeho vnútri. Takmer som počula ako sa nám obom triešti srdce na malilinké čiastočky. Jeho oči nabrali jemne ružovkastý odtieň, keďže nenechal slzy vykĺznuť von.

Neodpovedala som. Nesnažila som sa klamať mu. Akoby som aj mohla však? Sklopila som pohľad a v tom momente som počula bolestivý vzlyk. Vidieť Louisa plakať bola rarita. Vždy sa snažil skryť svoje pocity, aby neubližoval ostatným. Ale tentokrát... obávam sa, že toho naňho bolo priveľa.

Okolo seba som zacítila Louisove ramená. Obmotala som okolo neho ruky a sadla som si do jeho lona. Po chvílu som pocítila jeho ruku na mojom brušku. Nehýbal s ňou. Nechal ju tam položenú. Zotrvali sme tak niekoľko minút. Ticho sme vzlykali do ramena toho druhého a snažili sme sa držať jeden druhého pokope.

✨

Ahojte. No tak konečne po týždni a pol nová kapitola. Nebudem klamať, nevedela som sa k tomu dokopať, ale stalo sa. Inak je jedna hodina v noci, takže ak náhodou nájdete niečo čo nesedí, alebo je tam chyba, je to pravdepodobne tým, že oči držím ledva otvorené. Ďakujem každému jednému z vás, čo to so mnou a s mojimi nepravidelnými updatmi ešte nevzdal ❤

All the love. -H

Love every single one of you.

Katie ♡