Hurikán

K A P I T O L A 12.

Ace

Neznášať ju bolo jednoduché. Avšak, zamilovať sa do nej bolo ešte ľahšie. Mnohí by sa čudovali, ako je to možné. Ja nie som výnimka. Tiež som tomu nerozumel. Nedávalo to logiku. Dlho som proti tomu pocitu bojoval. Milovať niekoho ako ju, to sa proste nedá. Avšak, dá sa. Nejakým záhadným spôsobom sa mi zaryla do srdca a nech som robil, čo som robil, nezmizlo to. Milovať ju je náročné, vyčerpávajúce. Ničí ma to, pretože viem, že z jej strany to nikdy nebude rovnaké. Ak by si aj so mnou niečo začala, bolo mi jasné, že náš vzťah by mal dátum spotreby. Skôr či neskôr by sa so mnou začala nudiť a vymenila by ma rýchlejšie, ako spodné prádlo.

Pomaly som jej prechádzal rukou po jej odhalenom chrbte. Spokojne oddychovala, po tom ródeu, čo sme mali pred necelou hodinou. Po tom, ako som sa upokojil a potrestal ju za správanie, ktoré voči mne mala, som si ju zobral ešte dva krát. Tentokrát už omnoho jemnejšie. Nikam som sa neponáhľal a vychutnával si, každý kúsok jej tela. Boh vie, či sa to ešte niekedy bude opakovať.

Nie, že by som nemal možnosti na sex. S dievčatami som problém nikdy nemal. Skorej som to nevyhľadával. Ak človeku vo dne aj v noci víri v hlave len jedna jediná osoba, človek nemá chuť vyhľadávať iné. Aj keď niekedy som jednoducho musel uspokojiť svoju potrebu. Som predsa chlap. Taktiež, nikde som nemal istotu, či si so mnou vôbec niekedy začne.

Preto som si nesmierne užíval pohľad na jej nahé telo. Potreboval som si uchovať v pamäti každý detail, aj ten najmenší. To ako sa jej dlhé a hebké vlasy rozprestierajú na vankúši. Ich hebkosť, keď sa s nimi hrám. To ako jej naskočia zimomriavky, keď sa dotknem perami jej krku a pomaly prechádzam cez rameno. Chcem si ju pamätať takú pokojnú a uspokojenú. Doposiaľ som nemal možnosť zažiť ju takúto. Je to úplne iná liga, ako to čo som zažil s inými babami.

Cítim sa ako idiot. Pubertiak, zaľúbený do niekoho, komu som absolútne ukradnutý. Debil. Inak si hovoriť ani nemôžem. Kriste viem, že je to tak nesprávne. No stačí jeden jej úsmev a ja skáčem ako ona píska. Mali by ma zavrieť na psychiatriu medzi bláznov, tam patrím.

Tak dlho som na tento okamih čakal, ale aj tak som si ho nemohol dovoliť užiť naplno. Pomaly som sa postavil z postele a pozbieral si veci. Tak kurevsky som sa nenávidel za to, čo som sa chystal urobiť. Lenže musel som, nemal som na výber. Vedel som, že v jej posteli nie je miesto pre niekoho ako som ja. Vlastne pre nikoho. Veľakrát som ju zažil na párty nenápadne sa vykrádať z cudzej izby, len čo uspokojila svoje potreby.

Absolútne som si nebol istý tým čo som chcel dosiahnuť. Jediné po čom som túžil najviac bolo, sa otočiť, znovu si všetko vyzliecť a pritúliť sa k nej. Potom ju zobudiť tým ako by som do nej vnikol. Bál som sa toho, že ak teraz odídem už nikdy nebudem mať príležitosť ju mať. Tak isto som vedel, že ak by som zostal užili by sme si toľko sexu, až by sme obaja nemohli chodiť a po čase by som ju omrzel. Čo by znamenalo, že by sa to na sto pro viac nezopakovalo. Preto mi bolo jasné, že teraz budem musieť vydržať kým nepríde sama.

Išlo ma roztrhnúť keď si iní brali, to čo malo byť moje. Obzvlášť, keď im to s takou radosťou dávala sama. No a teraz som od toho sám a dobrovoľne odchádzal. Otvoril som dvere a dovolil si ešte posledný pohľad na spiacu Amber. Vybral som kľúč zo zámku, zatvoril dvere a zamkol. Kľúč som podstrčil pod dvere. V byte sa nachádza ešte dosť ľudí a nechcel som, aby sa jej niečo stalo, keď tu nebudem. O to viac ma sralo to že odchádzam. Už ale nebolo cesty späť. Kľúč bol na druhej strane dverí a ja som sa nenápadne snažil vypariť. Poslednýkrát som sa obzrel po byte. Na gauči som zbadal ležať povedomú tvár. Až neskôr mi doplo, že to bolo dievča, ktoré som prstoval pred Amber. Snáď si užila dnešnú noc aspoň z polovice tak dobre, ako ja. Aj keď mi na tom vlastne ani nezáležalo. V mojej hlave už dlho bola len jedna osoba. S dlhými nohami, šialenou povahou a kurevsky podrezaným jazykom. To dievča nikdy nemalo zábrany a bol som nesmierne rád, že ich konečne povolila aj pri mne. No vždy mi vŕtalo hlavou, prečo je taká chladná a odmeraná. Snažil som sa pre ňu robiť čo som mohol a už dávno som si sľúbil, že ju ochránim. No sľúbil som si aj to, že o nej zistím všetko, aby som ju mohol chrániť aj samú pred sebou. Cestou z auta som vytiahol z vrecka telefón a skontroloval si upozornenia. Mal som niekoľko zmeškaných hovorov a pár správ. Najviac ma však zaujala posledná.