Hurikán

K A P I T O L A 7.

Amber Reed

Vybehla som schody, ako keby mi ani nič nebolo a nerozbila som si pred chvíľou pól tela. Prebehla som chodbou a vbehla do izby. Bez rozmyslu som zabuchla dvere a oprela sa o ne. Dneska som dala svojmu kardiovaskulárnemu systému naozaj zabrať.

,,Amber?" z úvah ma prebral hlas Candis.

,,Prepáč, ak som ťa zobudila nechcela som." pomaly som sa odlepila od dverí a s úsmevom na tvári prešla do izby. Candis zašla lampu a ja som si sadla na posteľ, následne som sa hodila do perín. Rukami som sa chytila za hlavu a nemohla som uveriť tomu čo sa pred chvíľou stalo. Zrazu sa vo mne tvorili úplne nové pocity, ktoré som ešte nikdy nezažila. Cítila som eufóriu a usmievala som sa ako blázon.

,,Preboha tebe sa čo stalo?" vyskočila z postele v okamihu bola pri mne.

,,No trochu neviem behať a strepala som sa." odpovedala som jej jednoducho a prstami si prechádzala po perách, pretože som mysľou som bola niekde úplne inde. Aj keď sa nič nestalo, šteklili ma od toľkej túžby pobozkať ho.

,,No o tom tvojom úsmeve chcem teda vedieť." začala mi pred tvárou mávať prstom. Znovu som sa posadila a otočila sa k nej.

,,Dobre, ale sľúb mi, že z toho nebudeš robiť vedu. O nič totižto nejde." potrebovala som sa ubezpečiť, že tu nebude v noci skákať po izbe a pišťať ako zmyslov zbavená. Nepoznáme sa dlho, ale v tomto ju už poznám. Odkedy sa rozišla s tým jej nabíjačom, prežíva milostný život cez ostatných.

,,Čestné skautské a teraz rozprávaj." naznačila mi to aj gestom. Musela som sa na nej zasmiať. Zhlboka som sa nadýchla a začala jej rozprávať o všetkom čo sa týkalo môjho cudzinca. O našom prvom stretnutí, aj o tom druhom a ako mi pomohol ju dostať do izby. Ako z ničoho nič len tak odišiel a na druhý deň som zistila, že má frajerku aj o dnešku ako sa o mňa postaral.

,,No tak už mi prezraď kto to je." žadonila nedočkavo, až si obhrýzala nechty.

,,Nie tak to ti nepoviem." Zahryzla som si do pery a pozerala na ňu. Nechcela som aby vedela o koho ide.

,,Ach no dobre ty tajnostkár. Vieš čo by však bola paráda? Keby si tej nafúkanej fúrií Ellie vyfúkla Garretta." Hodila sa na posteľ tentokrát ona a zakryla sa. Bola som prekvapená z toho o povedala, obočie mi vyletelo snáď až po plafón. Nemala som jej na to čo povedať a tak som sa začala len nekontrolovane smiať.

,,No tak to ma poser." prikryla si ústa oboma rukami a vyvalila na mňa oči. Následne vyskočila a začala sa premávať po izbe.

,,Ty mi chceš povedať, že máš cez víkend s Garrettom radne a pritom on chodí s inou." pri jej slovách mi zmizol úsmev z tváre.

,,Nepovedala by som, že je to rande. Aj keď kurva pri ňom by mi to ani nevadilo. Vieš čo je naozaj divné?" Znovu som si zahryzla do pery.

,,No tak to na mňa už vybaľ a nenaťahuj ma." chytila do ruky vankúš a hodila ho po mne.

,,Pri ňom zažívam pocity, aké som ešte nikdy nezažila. Neviem si to vysvetliť ako je to možné. Mala som naozaj veľa chlapov a dokonca aj krajších. Ale, ach. Je na ňom niečo čo ma k nemu priťahuje. Aj preto som sa mu vyhýbala. Lenže to dneska, ako mi pomohol, odniesol ma na rukách k jeho autu. Obviazal mi rany. Nikdy sa nikto ku mne takto nesprával. Dokonca ani rodičia." posťažovala som sa jej a založila si ruky na kolená aby som si podoprela hlavu. Neskoro mi došlo v akom sú stave a hneď som ich dala aj preč.

Počkaj tak na toto musíme zavolať aj Sof. Vybrala telefón a rýchlo začala niečo ťukať do mobilu. Ani nie po pár minútach sa rozleteli dvere a do izby vošla rozospatá Sofia.