Hurikán

K A P I T O L A 8.

Amber Reed

Zobudila som sa na zvláštne zvuky. Ani neviem kedy som zaspala, do noci som bola hore a snažila sa upokojiť svoje myšlienky. Aj keď mi to išlo kurevsky ťažko. Už dávno som sa naučila, že každý je závislý na niečom, čo odvedie jeho pozornosť od bolesti. Pre niekoho je to čokoláda, pre iného drogy, alkohol, cigarety, no a pre mňa je to orgazmus, najlepšie viacnásobný.

Prevalila som sa na druhú stranu a otvorila jedno oko aby som videla čo sa tu deje.

,,Preboha, Candis, koľko je hodín?" spýtala som sa jej.

,,Sedem." Povedala pomedzi nádychy.

,,Tak čo kurva strašíš? Je sobota mali by sme ešte spať." povedala som otrávene a vrátila sa do predošlej polohy. Bolo mi v nej lepšie.

,,To je síce pravda, ale ja sa rozcvičím a idem si zabehať." Aha tak to boli tie zvláštne zvuky. Toľko povykov pre jedno behanie.

,,Vieš ako dopadnú ľudia, čo sa usmievajú pred deviatou hodinou? Spália ich, pretože sú to kurva démoni." Začala sa smiať na plné hrdlo a na jej šťastie prestala s tými divnými vzdychmi.

,,Vstávaj ohava a poď so mnou." stiahla zo mňa paplón, na čo som reagovala nesúhlasným vrčaním.

,,Potrebuješ mať nejakú kondičku. Pri sexe ti to pomôže." hodila som po nej vankúš, keď už mi zobrala perinu.

,,Ja mám sexuálnu kondičku úplne v poriadku. Vieš to musíš trénovať pri sexe a nie pri behu." pretočila som sa na druhú stranu a snažila sa spať, aj keď mi bola zima.

,,Ale no tak, nebuď taká lemra. Nechce sa mi ísť samej." prisadla si ku mne a triasla mi ramenom.

,,Ak ma ešte raz zatrasieš, kopnem ťa." Hovorila som jej so smiechom, lebo ma začala štekliť.

,Fájn, vyhrala si. Idem." neochotne som sa postavila z postele a prešla do kúpeľne. Dala som sa ako tak do poriadku a prezliekla sa. Nahnevane som trieskala so všetkým, s čím som len mohla.

,,Za toto ťa fakt nenávidím." Utrusila som na čo sa mi tá krava začala znovu smaiť smiať.

,,No poď ty koza, nech ťa vyvenčím." tento krát som bola ja tá čo sa smiala na jej výraze.

Nakoniec to nebolo až také hrozné ako som si myslela, ale koliečko okolo kampusu nám bohate stačilo. Po rannom behu sme sa zastavili v útulnej kaviarni na raňajky. Ja som si objednala len zelený čas a Candis si dala čiernu kávu s croissantom.

,,Tak čo tešíš sa na dnešné radne?" skoro mi zabehol ča pri jej slovách.

,,Nebudem mať rande a ty dobre vieš prečo." odbila som ju a ďalej sa venovala telefónu.

,,To, že je zadaný ešte nie je prekážka na to, aby ste nemohli mať rande." čím ďalej tým viac ma prekvapovali jej slová. Áno viem, že som mrcha a aj toto čo robím je ďaleko za hranicou, ale nedokážem si pomôcť.

,,To, že ty si nemala zábrany, neznamená, že ja ich nemám." Prekvapene sa na mňa pozrela. Naozaj som sa snažila udržať kamennú tvár, no nešlo to. Hneď ako som to povedala sme obe vedeli, že ja som ďaleko horšia .

,,Tak to ti verím." Odbila ma keď sme sa prestali smiať.

,,Teraz vážne. Dúfam, že pri ňom nájdeš to čo hľadáš. Od kedy nie som s Marcusom, vynahrádzam si svoj milostný život inými." Povedala smutne.

,,Vieš aj keď som sa už viac krát sklamala v láske, stále v ňu verím. Chcem znovu zažiť ten pocit, kedy budem opitá láskou, nebudem myslieť na nič iné, v bruchu mi budú lietať motýle a mne sa bude zdať svet zrazu krajšie miesto. Problém ale je, že láska neverí na mňa." snažila sa znieť v pohode, ale predo mnou sa pretvarovať nemusela. Dobre som poznala ten pocit, keď vám v živote niečo vhýba a za peniaze si to nekúpite. Trochu mi bolo Candis aj ľúto. Veľakrát som rozmýšľala nad tým, aké by to asi bolo keby som bola zaľúbená.