Hurikán

K A P I T O L A 4.

Amber Reed 

Tak a je to tu. Môj prvý deň v škole. Tak dlhý čas som sa nechovala ako moji rovesníci. Áno mala som súkromných učiteľov, ale do školy som v podstate chodila len na základke. Sedela som na posteli a čakala, kým sa moja spolubývajúca prebudí. Prekvapujúco som dnes vstala nezvyčajne zavčasu. Nehovoriac o tom, že som sa do izby vrátila až niečo po jednej hodine. Včerajšiu noc som si naozaj užila. Najedli sme sa naozaj výborne a dokonca sme sa začali aj trochu rozprávať. Nič zaujímavé, len o blbostiach, ale aj tak to bolo príjemné. Z rozmýšľania ma prebrala zobúdzajúca sa spolubývajúca.

,,Ako dlho tam už sedíš?" Mykla som ramenami, lebo som nemala ani tušenia.

,,Začínaš ma desiť. Dúfam, že nebudeš nejaké z tých šibnutých báb." Musela som sa zasmiať.

,,Tak to ti neviem zaručiť, ale ubezpečujem ťa, že toto je výnimočná situácia. Je veľká pravdepodobnosť, že som sa dnes zobudila skorej ako ty, prvý a posledný krát." vysvetlila som jej situáciu.

,,Čomu vďačíme za výnimočnú situáciu? Stalo sa niečo zaujímavé, alebo si len fanatik a tešíš sa do novej školy?" vyzvedala.

,,No povedzme, že som mala zaujímavý večer. Niekoho som spoznala." naozaj prekvapujem samu seba. Asi som naozaj potrebovala zmeniť prostredie. Čerešničkou na torte je, že tu nemám rodičov hlavne matku.

,,Zaujímavé. Inak som Candis." podala mi ruku, čím mi naznačila aby som sa zdvihla z postele a potriasla jej rukou.

,,Ja som Amber."

,,Viem kto si. Celá škola vie kto si a taktiež vieme ako vyzeráš nahá. Je dosť pravdepodobné, že budeš svoju fotku vidieť u chalanov zavesenú na stene." Bolo mi jasné, že toto sa len tak rýchlo neotrasie.

,,Tak už vieš aj pravý dôvod prečo som tu." prevrátila som očami a vrátila sa na svoje miesto na posteli.

,,Piješ kávu?" Spýtala som sa jej. Pretože mňa už premáhala nenormálna chuť na kofeín.

,,Jasné bez toho by som tu neprežila." Super, vyzerá to, že s touto babou si budem rozumieť.

,,Mám pre teba návrh. Mohla by si mi to tu ukázať a povedať mi ako to tu chodí a ja budem dnes tvoj kávový sponzor." viditeľne ožila.

,,Platí. Ale musím ťa sklamať, okrem toho, že táto škola je pre privilegovaných je úplne rovnaká ako ostatné školy."

,,Doteraz som mala len súkromných učiteľov. Nechodila som na strednú školu, nemala som na to čas." pomrvila som sa na posteli, nebolo mi zrovna najpríjemnejšie sa o tom baviť. Nerada som niečo vyťahovala zo svojej minulosti. Aj keď sa jednalo len o takúto banálnu vec.

,,Závidím ti. Ja sa z tohto väzenia dostanem maximálne na sviatky." tiež by som si priala, keby som mohla vidieť svojich rodičov čo najmenej. Pomyslela som si, ale nahlas som to nepovedala.

,,Tak čo bude s tou kávou, do kedy na teba budem musieť čakať?" popohnala som ju z postele.

,,Dobre, veď už idem. Len na seba niečo hodím a môžeme ísť." postavila sa z postele, prešla ku skrini, kde sa začala prehrabávať. Nerobila s tým drahoty a začala sa prezliekať rovno predo mnou. S touto babou si fakt budem rozumieť. Hodila si na seba čierne potrhané džínsy a biele tielko. Musela som uznať že jej tento štýl išiel. Celý outfit dotvárali jej vlasy ryšavej farby. Bola svojská a to sa mi páčilo.

,,Môžeme vyraziť." ukázala na seba, že je hotová, keď vyšla z kúpeľne. Bola som za ňu naozaj rada, poukazovala mi celú školu a všetky miesta kde sa môžem zašiť. Samozrejme najprv sme sa zastavili v kaviarni, kde robili prekvapivo vynikajúcu kávu. Dokonca sme to všetko stihli pred vyučovaním.