Hurikán

K A P I T O L A 5.

Amber Reed

,,Dievčatá egészségére." kričala som na ne cez hlasnú hudbu.

,,Čo?" spýtali sa obe naraz nechápavo. Keďže som už mala nejaký alkohol v sebe nedokázala som udržať vážnu tvár.

,,To znamená na zdravie po maďarsky. Naučila ma to jedna modelka, keď som bola v Miláne na prehliadke."

,,No tak to povedz normálne." vyčítala mi Sofia, odpila si z ploskačky, ktorú sme skonfiškovali nejakému chalanovi a podala ju mne. Keďže tú, ktorú mala Sofia sme už vypili. Ani na okamih som nezaváhala a odpila si aj ja. Posilnená alkoholom som chytila baby za ruky a ťahala ich na parket. Nikdy som nemala problém uvoľniť sa, obzvlášť ak som mala v sebe alkohol. Absolútne som nevnímala okolie, žila som len pre tento rytmus. Hýbala som bokmi, zdvíhala ruky a dotýkala sa svojho tela, nič iné som totižto teraz na sebe mať nechcela. Preto som sa pritisla na Candis. Chvíľu sme takto spolu tancovali, no potom ma začala ťahať preč z parketu. Rýchlo som vyhľadala Sofiu. Užívala si pozornosť nejakého chalana a tak som jej len naznačila že ideme von.

,,Mne je tak zle." nariekala Candis, ktorá toho vypila podstatne viac ako my so Sofiou. Opierala sa o stenu. Stála som pri nej a bola pripravená zasiahnuť ak by potrebovala podržať vlasy.

,,Ja som taká sprostá," štikútla. ,,Vždy mu skočím na tie jeho sladké reči. Ja ho ľúbim a on ma má na háku." rozplakala sa. Neznášam plač, obzvlášť ak sa jedná o nejakého idiota.

,,Dám ti životnú radku, ktorej sa držím. Ak ti to do života neprinesie príjem, inšpiráciu alebo orgazmus. Tak to do tvojho života nepatrí. Preto by si si mala zvážiť, ako na tom je Markus. A viem, že si to zajtra nebudeš pamätať, ale momentálne ani ja nie som v stave aby som nejako extra uvažovala." povzbudivo som sa na ňu usmiala a utrela jej slzy.

,,No a teraz poď ideme ťa uložiť." chytila som ju pod rameno a snažila sa s ňou kráčať, čo bolo dosť ťažké keďže mi absolútne nepomáhala.

,,Nechceš pomôcť?" obzrela som sa za seba a zbadala známu postavu. Snažila som sa nevšímať si príjemne hrejivý pocit, ktorý sa mi rozlieval po tele hneď ako som zbadala cudzina zo včerajšej noci.

,,Bolo by to od teba naozaj milé." priznala som.

,,Prekvapuje ma vidieť ťa pomáhať niekomu, keď včera ti slušná výchova nič nehovorila." neodpustil si rýpnutie.

,,Ale no tak to nie je fér, ja mám predsa dobré srdce. Ale potom sa mi otvoria ústa a za tie už neručím." Zasmiala som sa. Prehodila som si Candis aby som ju lepšie chytila. To však bola chyba, pretože už so mnou načisto nespolupracovala a ja som si to uvedomila neskoro. Našťastie sa už len nepozeral a pomohol mi.

,,Ďakujem, fakt som to s ňou už nezvládala." povedala som úprimne.

,,Dneska ti teda ide. Si až prehnane slušná. Normálne sa to k tebe až nehodí." Bože ten chlap si nedá pokoj. Pretočila som očami a radšej si zahryzla do jazyka, aby ma tu predsa len nenechal samú.

,,Podľa mňa si celú noc študovala, základy slušného správania inak si to neviem vysvetliť."

,,No a ty si bol včera menej ukecaný, obaja sme asi nespravili dobrý prvý dojem." snažila som sa aby moja odpoveď nebola sarkastická, naozaj.

,,Tak ja som nespravil dobrý prvý dojem?" Zastal, takže som musela zastať aj ja, keďže sme obaja držali opitú Candis.

,,Vozil som ťa bez toho aby som ťa vôbec poznal a dokonca som ti kúpil aj jedlo."