Hurikán

K A P I T O L A 9.

Amber Reed

Znovu som sa začala všetkým vyhýbať. Od kedy som sa tak trochu citovo zosypala, som si potrebovala dať od všetkého a všetkých pauzu. Dokonca aj babám som sa vyhýbala. Bolo to síce iba pár dní, no naozaj som nemala chuť s nikým hovoriť. Rozhodla som sa, že potrebujem svoje vlastné útočisko a izba na intráku to teda rozhodne nie je. Ešte pred tým ako som sa vrátila na izbu som sa dlho prechádzala a bez váhania zavolala tomu jedinému, na koho som sa mohla vždy spoľahnúť. Dúfam, že sa mu podarilo všetko vyriešiť tak ako som si predstavovala. Už som bola nedočkavá. Skorej ako som stihla vytočiť jeho číslo sa jeho meno objavilo na obrazovke.

Bez zaváhania som hovoril prijala.

,,Máš to vybavené. Kľúče sú už na ceste k tebe. Čakaj ma vonku za chvíľku som pri tebe." z jeho hlasu bolo cítiť nadšenie.

,,Na koho meno si to napísal?" spýtala som sa ho.

,,Predsa na moje. Ak by si čokoľvek potrebovala aby si to mohla riešiť hneď. Veď vieš, že som ti k dispozícii." uistil ma.

,,Tak to máš teda kurva pravdu." Bez jediného pozdravu som ukončila hovor a konečne si aspoň trochu vydýchla. Počas tých pár dní som sa celkom činila. V okolí školy som si našla veľmi slušný byt. Musela som to však premyslieť peňazí som síce mala dosť, ale nechcela som aby o tom niečo vedela moja úžasná rodina. Preto som si aj vďaka Acemu zriadila účet na Kajmanských ostrovoch, kam mi chodili peniaze za zákazky o ktorých nemala moja rodina ani poňatia. Preto som aj nechala na ňom, aby vyriešil na koho ten byt bude napísaný. Nech s tým nemám žiadne starosti, keby som sa ho potrebovala narýchlo zbaviť.

Už som sa nevedela dočkať kedy ho uvidím na vlastné oči. Očaril ma hneď na prvý pohľad. Zaujala ma jeho blízka poloha ku škole. Situovanie bytu, obrovské priestranné priestory, presklený interiér. Mohla by som si tam nasťahovať aj pól internátu a stále by som sa tam cítila komfortne.

,,Amber, hľadali sme ťa." Započula som za sebou Sofiin hlas.

,,Tak ste ma našli." Odpovedala som bez záujmu.

,,Prečo sa nám vyhýbaš? Od kedy si bola s ..." Ani to nestihla dopovedať pretože pred nami zastalo auto.

,,No konečne to ti trvalo" Zašomrala som si sama pre seba, no aj tak to museli počuť aj ostatní.

,,Dámy." Usmial sa Ace na kamarátky a pozorne si ich obzeral.

,,Neskôr sa vidíme, teraz musím ísť." Povedala som im bez toho aby som sa na ne čo i len pozrela a už aj som nasadala na miesto spolujazdca.

,,Budeme ťa čakať." Bolo posledné čo som zachytila. Super čaká ma výsluch, už len toto som potrebovala. Pokrútila som hlavou sama pre seba a nechala sa viesť do môjho nového bytu.

,,Som zvedavý, čo na to povieš." Povedal úprimne Ace, čím ma prebral zo zamyslenia.

,,Úprimne je mi jedno, kde budem bývať, jediné čo chcem je miesto pre seba, kde budem mať pokoj." Ukončila som náš rozhovor, nie zrovna príjemne a znovu sa otočila k oknu. Dúfala som, že mu týmto gestom dám dosť jasne najavo, že o zbytočnú konverzáciu nestojím.

,,Ty kam sa trepeš?" spýtala som sa prekvapene, keď zastavil auto, vypol motor a chcel vystúpiť z auta.

,,Nikam?" spýtal sa prekvapene.

,,Stačí mi povedať číslo bytu. Ja už si to nájdem." schladila som ho pohľadom, aby mi neskúsil odporovať.

,,Páni dneska si teda príjemná, čo máš krámy?" Oprel sa urazene do sedačky. Bolo vidieť ako z neho nadšenie priam opadlo. Vedela som, že som mrcha a možno mi to bolo ľúto. Lenže tú časť môjho ja, ktorému je takéto správanie nepríjemné som už dávno pochovala pod veľkým nánosom bahna.