Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×

Odkedy si taký anjel?

Baby aj s Bradleym nastúpili do autobusu bez nej. V hlave už mala dokonale premyslený a hlavne vymyslený príbeh, ktorý sa chystala povedať Jayovi.

Nechcela dať Jayovi možnosť ju vypočúvať s otázkami, preto začala hovoriť ako prvá.

„Nechcela som tak ujsť od teba," začne vetu klamstvom , „ ale Stela mi volala, že sa vymkla na chodbe keď šla vyhadzovať smeti a nikto iní jej nezdvíhal mobil." Rachel sa chcelo trocha smiať, pretože ona Stele zvyčajne nezdvíha telefonáty. Nie že by jej Stela často volala ...

„Chcela som ti napísať, že idem na intrák ale vybil sa mi mobil. Stela ho odrovnala," nasilu sa zasmeje.

Neisto sa pozrie Jayovi do tváre. Hľadí na ňu s neutrálnym výrazom.

„Aha," povie jej po chvíli ticha. „ Klopal som potom k vám na dvere a nikto neotváral."

Rachel zostala zarazená. „Vážne? Asi som bola práve v sprche..." začne rozmýšľať. Alebo klopal keď bola na streche?

„Chcel som ti zavolať či si okej ale zabudol som si mobil na klzisku a až dnes ráno som šiel poň," vysvetlí jej.

„Aha," povie mu Rachel.

Toto je tak nepríjemne trápne...

„No," ozve sa po sekunde ticha Jay , „ len som chcel vedieť či si v pohode. Musím už utekať na tréning. Nechceš dnes prísť na zápas? Dám pre teba gól," usmeje sa na ňu.

Rachel zatne všetky svaly v tele. Chce sa jej zvracať.

Ten gól si môžeš vieš kde pichnúť.

„Ja už mám na dnešný večer dlho sľúbený program s babami," povie mu pravdu. Darčeky sú dôležitejšie než ... on.

Jay vyzerá byť ešte viacej sklamanejší než na začiatku ich konverzácie. Rachel mu naozaj nechce ubližovať... ale veď vlastne on ublížil jej. A ani sa k jeho ex nijako nevyjadril...

„Ten gól však môžeš dať," dodá. Jay sa uškrnie a nahne sa k nej. Rachel sa rýchlo nadýchne. Jay jej dá krátky bozk na pery. Rachel počas toho ani nedýcha.

S úsmevom na tvári jej pohladí líce a začne kráčať smerom k štadiónu. Rachel sa pomaly otočí  za ním, aby sa uistila že už je ďaleko od nej. Až potom začne normálne dýchať. Veľký nádych, veľký výdych. Neplač. Dýchaj.

Nemal Chris povedať Jayovi nech ju nechá tak? Muži sú vážne na nič.

Roztrasene nastúpi do autobusu. Cestou na internát rozmýšľa ako by sa mohla Jaya zbaviť. Naozaj s ním už nechce byť ani jednu sekundu sama. Keďže sama na nič nedokáže prísť, dúfa, že jej spolubývajúce jej pomôžu ako sa má „rozísť" s Jayom.

***

„Nechápem," vzdychne si Bradley , „ ja som tu ten, ktorý má kufor obrovský jak chladnička. Ten ma nezdržuje tak moc ako ty. Môžeš ísť ešte pomalšie? Nestihnem vlak kvôli tebe!"

Stela ho ignoruje a naďalej sa venuje jej mobilu a odpisovaniu jej kamarátke Sienne.

„Máš ešte 10 minúť do odchodu," povie mu keď odošle správu a skryje si mobil do vačku.

„A ešte nie sme ani na stanici," odvrkne jej.

„Nebuď taký hnusný!" naštve sa na neho Stela.

„Nebuď taká pomalá!" odpovie jej Brad.

„Kľudne môžem ísť späť na intrák. Ty máš byť poctený tým, že som ťa šla odprevadiť a namiesto toho si na mňa naštvaný?"

Bradley pevnejšie zovrie držiak kufra. Má chuť ho po nej hodiť. Nadýchne sa a upokojí sa...ako tak.

„Máš pravdu Stel. Som rád, že si šla so mnou. Aspoň nemám už chuť tu zostať, keď viem že ty tu budeš," povie jej chladne.

Stela ho dobehne a vlepí mu slabú facku, pretože Bradley sa jej stihne uhnúť. „Ale čo, na fackanie ma máš energiu, ale pri chôdzi ťa predbehne aj traktor."

„Dobre, už toľko nevŕzgaj," odpovie mu Stela.

Pri pohľade na vlakovú stanicu sa Bradleymu upokojí krv, ktorá mu buble v žilách. Do piatich minút sedia na lavičke pred jeho vlakom.

„A si si istý, že toto je ten pravý vlak?" spýta sa ho Stela.

„Áno, na ten budeš nastupovať aj ty keď pôjdeš v nedeľu domov," vysvetlí jej Bradley.

„Vážne?" Stele sa to nejako nezdá. Bradley sa na nej začne smiať. „Asi dnes napíšem Hannah nech ťa sem nasmeruje, lebo zablúdiš."

„Prestaň," Stela ho prepáli očami. „To sa stalo len raz."

Bradley sa začne na ňu usmievať. Toto je poslednýkrát, čo ju uvidí tento rok. Pochybuje, že cez prázdniny sa stretnú. Stela bude určite študovať od rána do večera.

Z jeho myšlienok ho vyruší jemný dievčenský hlas.

„Prepáčte," ozve sa dievča po jeho pravici. Bradley na ňu pozrie a ešte viacej sa usmeje. Stojí pred ním celkom zlaté dievča s ofinou na čele.

„Nevadilo by vám, keby ste mi pomohli vyhodiť kufor do vlaku. Je to na mňa moc ťažké," odstúpi a ukáže na jej veľký kufor. Bradley prikývne a pomôže čiernovláske s kufrom.

„Ďakujem veľmi pekne," usmeje sa dievča a začne sa s kufrom teperiť po uličke vlaku. Bradley vyskočí z vlaku a rýchlo objíme Stelu.

„Odkedy si taký anjel?" povie mu do hrude. Bradley sa zasmeje. „ Odkedy si miesto satana zabrala ty."

Stela sa začne smiať. Bradley si užíva jej smiech dokedy môže.

Okej... nastal čas. „Mám pre teba malý darček."

Preruší ich objatie a z vačku bundy vytiahne malú krabičku.

„Ani s tým nezačínaj, že ty to nechceš, že to vyhodíš do koša. To počúvam už X rokov," povie jej. Stela prekvapivo nenamieta. Podá jej krabičku, zohne sa a brnkne jej po červenom nose. „Veselé Vianoce."

„Mhm, poslúchaj mamu," odpovie mu Stela. Bradley sa usmeje a s kufrom konečne nastúpi do vlaku.

Stela mu zakýva na odchod. Odkýva jej naspäť a vyberie sa hlbšie do vlaku. Je rád, že si kúpil miestenku, inak by si naozaj nemal kde sadnúť, keďže teraz všetci cestujú na sviatky domov. Nevie potlačiť úsmev keď si všimne, že pri jeho mieste sedí dievča, ktorému pomáhal zdvíhať kufor do vlaku.