Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×

Tebe by chutil aj benzín.

Panama klub sa nachádzal len pár metrov od internátu. Každý večer býval preplnený študentmi. Dnes to nebola žiadna výnimka.

„Vo vnútri to musí byť moc plné, keď je tak veľa ľudí vonku," poznamená Rachel.

„Tak poďme len na námestie do nejakého stánku s punčom," navrhne Stela. Vykročí ako prvá – Bradley hneď za ňou.

Rachel ich pozorne pozorovala a všimla si, že sú k sebe ...tichší. Nehádajú sa, nepodkopávajú sa. Čo sa im stalo?

Jediná tu nemá pár, ale nevadí jej to. Našla pre Thomasa a Hannu spoločnú tému, o ktorej sa môžu rozprávať. Marvel filmy. Nechala ich za sebou, nech si len oni dvaja spolu pokecajú. Thomas bol naozaj milý chlapec. Takého ešte nikdy na vlastné oči nevidela. Sršalo z neho to, že sa mu páči Hannah. Hannah sa však k nemu nikdy nevyjadrovala. Rachel ho vždy spomínala a ospevovala. Chcela, aby sa Hannah pridala do konverzácie o ňom – Rachel chcela zistiť čo si o ňom Hannah myslí, ale Hannah veľa k nemu nepovedala.

Tešila sa z toho, že sa spolu konečne rozprávajú. Poskočila k Stele a preplietla si s ňou lakeť. „Chytaj ma keby sa šmyknem," povie jej Stela.

„Nezabudni ma potiahnuť so sebou keď padneš," odpovie jej Rachel.

„To mi nemusíš ani pripomínať."

Rachel štuchne Stelu do boku s lakťom.

„Au," dramaticky sa ozve Stela.

Prídu na autobusovú zastávku práve vtedy, keď príde aj ich autobus. Samozrejme, že miesta na sedenie sú všetky zabraté tak sa musia postaviť do stredu autobusu. Má chuť skákať do vzduchu, keď si všimne ako sa Hannah s Thomasom presunuli do rohu pri okno a stále sa s vášňou rozprávajú. Niekto sa zrazu celou silou oprie o ňu. Samozrejme, že Stela stratila balans a padá na Rachel. „Bradley, môžeš si ju zobrať?" poprosí ho. Bradley sa len smeje na jeho najlepšej kamarátke. Vzápätí ju k sebe pritisne a pevne ju drží okolo pásu. Rachel na nich vypleští oči ale rýchlo uhne pohľadom, aby ju náhodou niekto nevidel.

Autobus zastane na predposlednej zastávke. Pár ľudí vystúpi, pár nastúpi, ale to nie je to najhoršie. Horšie je to kto nastúpi. Hokejisti. Jasné, že toto je zastávka pri štadióne. Rachel sa rýchlo prikmotrí k Thomasovi a Hanne.

Nevidela toho koho nechcela vidieť ale nebude riskovať to sa po ňom pozerať.

„Ešte stále riešite Spidermana?" zapojí sa do konverzácie.

Obaja na ňu pozrú s úsmevmi na tvári. Zaslzia sa jej oči z pohľadu na nich. „ Už sme prešli na anime," odpovie jej Thomas.

„Ahá, jasné," odpovie, keďže nevie čo iné by mala povedať. „ Hannah môžeš sa poobzerať po autobuse a zistiť mi, či tu je náš majster sveta?" potichu jej šepká, aby to počula len ona. Hannah na ňu pár sekúnd hľadí s nechápavým pohľadom, ale potom jej asi svitne koho Rachel myslí. Vidí na jej, že prehľadáva autobus očami.

„Nevidím ho tu," odpovie.

Rachel si hlasno vzdychne a oprie sa o tyčku autobusu.

„Prečo ho nechceš stretnúť? Nemáte zajtra doučovanie?" spytuje sa Hannah.

„Zhnusil sa mi," prizná sa jej Rachel.

„Hm? Ako?" nechápe Hannah. Rachel jej však nestihne odpovedať lebo je čas vystupovať. Všetci cestujúci vystúpia s nimi.

„Sme všetci?" spýta sa Rachel a začne sa obzerať okolo seba. Oči sa jej stretnú s tým koho dnes nechcela vidieť. Jay stojí kúsok od nich so skupinkou hokejistov. S úsmevom na tvári kývne rukou smerom k nej. Rachel sa rozbúši srdce. Čo ak nekýval im? Nechce mu kývať naspäť. Odignoruje ho a popozerá sa po Bradleym a Stele, ktorých stratili v dave.