Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×

Máš ešte osem sekúnd.

„Zaplať pánboh, poteš košte," Stela si zamrmle popod nos vďaku za to, že do školy sa dostavila bez toho, aby stretla alebo videla Bradleyho. Nebola to až tak dokonalá cesta, keďže sa pred internátom vytrepala na ľade, ale i tak úspešne došla do školy.

V triede si našla miesto medzi jej kamarátom Dominicom a kamarátkou Miryem. Začali sa spolu rozprávať o učive, teda aspoň s Miryem. Dominic sa pýtal na jej „sexi-na-zjedenie-zlatúšika-najlepšieho-kamaráta". Odignorovala ho a nevšímala si svoje okolie.

Z konverzácie ju prerušilo náhle kopnutie do stoličky. Spolu s Miryem sa naľakali a otočili sa za seba.

Bradley sa na ňu pozeral s chladným výrazom na tvári. „Sorry, moja chyba."

Stele padol zrak dole na jej stoličku. Bradley sedel rozkročený ako doma na gauči a chodidlá mal opreté o zadné nohy jej stoličky.

Znechutene sa otočila opäť dopredu a s rýchlo bijúcim srdcom pokračovala v konverzácií s Miryem.

Štvorhodinovú prednášku s doktorkou Radishovou zvládla len tak tak. Radishová je totiž najväčšia striga na celej fakulte. Nič nerobí a len rozkazuje.

Po hodine sa držala Miryem a Dominica ako pijavica. Zašli spolu na obed a potom šli na štvorhodinové cviká. Písomku napísala do desiatich minút a cítila sa spokojne s jej odpoveďami. Posledný predmet, lekársku terminológiu, už nemala s nimi. Začínala pociťovať nervozitu.

V tejto triede moc ľudí nepoznala a preto si sadla sama v nádeji, že si za ňou niekto sadne. Najlepšie nejaké dievča. Ale šťastie, ktoré sa jej držalo zubami-nechtami celý deň vypršalo.

Bradley si k nej prisadol s hlasným vzdychom. „No konečne nejaká známa tvár."

Stele sa chcelo grcať. Vážne si k nej sadol?

Nemohla ani utiecť, pretože sedela pri stene a on sa opäť rozkročil ako kráľ na stoličke, ktorá sa dotýkala lavice za nimi.

Škoda, že tieto lavice sú len pre dvoch a nie pre ôsmych ako na predchádzajúcich hodinách. Tak by mala po druhej strane osobu, s ktorou by si mohla vymeniť miesto.

Prekvapivo k nej po zvyšok hodiny neprehovoril. Dokonca si písal aj poznámky.

„Nevedel som, že vieš byť ticho celú hodinu," pošepká jej pred koncom terminológie.

„Nevedela som, že vieš písať." Nemohla si pomôcť a musela mu vrátiť ostrú poznámku.

Bradley vyzerá na pár sekúnd v šoku z toho, že počuje jej hlas. Šok vystrieda opäť jeho chladný pohľad.

„Nenašla by si si na mňa 5 minút?"

Jeho otázka ju zaskočí.

„Nie," odpovie bez rozmýšľania. Všimne si ako sa ostatní začnú stavať z ich miest a baliť veci. Otočí sa mu chrbtom, začne si tiež baliť veci a v duchu prosí všetkých tam hore, aby sa aj Bradley začal baliť a nechal ju tak.

Nebol tam.

Chcela sa hodiť od šťastia na zem ale ešte tu bola jej profesorka. Vyšla von z triedy a v tom momente ju niekto- samozrejme, že to bol Brad- začal ťahať do chodby, kde bolo celkom šero. Stela opäť preklínala zimné obdobie, kedy býva tma už o takomto čase. Snažila sa dostať z jeho zovretia ale nešlo to. Nechala sa vodiť do temnej uličky- typická Stela...

„Môžeš ma pustiť? Začnem kričať o pomoc. Radishová mi určite rada pomôže," začne mu hovoriť. Brad otvorí pootvorené dvere od chalanských záchodov s nohou a pustí jej ruku. Zavrie za nimi dvere a oprie sa o ne.