Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×

Nabudúce budem viac jemný.

„Takže sa vieš korčuľovať?" spýta sa Jay Rachel.

„Myslím si, že áno. Je to to isté ako normálne korčule, nie?"

Jay sa na ňu uškrnie. Rachel delí od ľadovej plochy len pár centimetrov. Jay stojí pred ňou a určite čaká na jej pád.

Ten však nepríde. Bez pádu sa odrazila až k nemu. Začala však panikáriť, keď si uvedomila, že nevie ako sa na takýchto korčuliach brzdí.

„Ako mám zastaviť?" spýta sa Jaya, ale už je neskoro na odpoveď. Vrazí do neho.

A pristane na ňom.

„Au," povie Rachel.

„Ty aukáš? Vrazila si mi s lakťom do rebier," smeje sa Jay.

„Prepáč," povie potupene Rachel. Snaží sa postaviť z neho ale šmykne sa jej a opäť sa vráti na jeho hruď.

„Asi ti donesiem aj prilbu," povie Jay, ktorý stále leží na ľade tak ako tam aj pristál.

„Ale keď budem padať na teba, tak ju nebudem potrebovať," povie bez zábran Rachel. Hneď sa za jej slová hanbí. Nechce vidieť Jayovu reakciu. Preto zlezie z neho a opatrne si sadne. Čaká na jeho pomoc. Tá príde o malý moment, keď jej podáva ruku.

Začne ju učiť typy brzdenia.

Najviac sa jej páči brzdiť ako hokejisti. Síce nemá takú rýchlosť, ale veľmi sa jej páči pri brzdení , keď môže spôsobiť ľadovú spŕšku na Jaya.

„Alebo môžeš brzdiť o mantinel," povie jej nakoniec prednášky Jay a predvedie jej ako. Jednoducho vrazí do boku ihriska.

Rachel ako poslušná žiačka to ide opakovať po ňom, ale jej „vrazenie" do mantinelu je oveľa jemnejšie. Začne sa nekontrolovateľne smiať. „ Je to vtipné, keď len tak sa sama hodím o mantinel," vysvetlí mu, aby si nemyslel, že jej preskočilo.

„Môžem ťa tam sotiť ak chceš," ponúkne sa Jay.

„Myslím, že dokážem žiť aj bez toho," prestane sa smiať, ale úsmev jej na tvári zostane. Už niekoľko minút vkuse sa usmieva a nevie prestať.

Zrazu z ničoho nič letí o mantinel. Cíti bolesť v celom tele. Jay sa na nej smeje. Je to pekný zvuk.

„Je to vtipné aj keď ťa niekto iný hodí o mantinel," poznamená.

Rachel sa na neho konečne pozrie. Celý žiari. Prikorčuľuje sa k nej bližšie a čupne si oproti nej.

„Prepáč, asi budeš mať pár modrín."

„Prečo ty nemáš žiadne?" spýta sa ho Rachel. Ak si správne pamätá na jeho mokré telo v uteráku, ktoré videla v izbe, modriny na ňom nenašla.

Jay nad jej otázkou zdvihne obočie. „Ako vieš, že nemám žiadne?"
Rachel aj otvorí ústa, aby odpovedala ale akosi jej to nejde. Krv sa jej hromadí v lícach a cíti aké musia byť červené.

„Myslím, že to bolo na prvom doučovaní kedy si..." začne mrmlať.

„Aha," zastaví ju vo vysvetľovaní jeho odpoveď. Jay sa zamyslí. „Hmmm... Pri tréningu modrín veľa nenazbieram ale počas zápasu hej. Môžem ti zajtra po zápase ukázať," usmeje sa na ňu. Rachel nad ním pregúli očami. Oboch strhne keď Jayovi začne niekto volať na mobil. Najprv ale postaví Rachel na nohy a odkorčuľuje si to na lavičky.

Rachel nepočuje Jayov rozhovor. Sama sa točí na ľade a pomaly si začína užívať možnosť sa korčuľovať. Potom jej to dopne. Mali sa učiť psychológiu a nie brzdenie na korčuliach! Ale zároveň... Psychológie už mala plné zuby. Naozaj bola rada, že ju sem Jay  vytiahol. Cítila sa oveľa menej v strese. Ale všetko dobré raz končí.

„Rachel prepáč, ale musím ísť niečo vybaviť," ozve sa za jej chrbtom. Otočí sa na neho s úsmevom na tvári. Na okamih sa zarazí, keď uvidí jeho smutný pohľad.

„Nevadí, aj tak ma všetko bolí," prekorčuľuje okolo neho smerom k lavičkám.

„Nabudúce budem viac jemný," povie. Rachel  skoro zhodí všetky lavičky, ale nakoniec to všetko ustojí a sadne si.  Táto jeho poznámka zobudila všetkých motýlikov, ktorých mala v bruchu.

Mať na nohách topánky a nie korčule je úplne iný pocit. Cíti, akoby jej nohy boli o niekoľko kíl ľahšie.

Počká na Jaya, ktorý šiel ešte za správcom do kancelárie. Bez jeho prítomnosti si odfotí klzisko, na ktorom strávila skoro hodinu. Skoro onemela keď sa pozrela na hodinky. 

Potom na ňu Jay zakričí a spolu sa vydajú von z tejto ľadovej budovy.

„Myslím, že tú psychológiu napíšeš lepšie než ja," povie mu po chvíľke ticha.

Jay sa nad jej komentárom uchechtne. „Tak určite."

„Tak určite je veľmi populárne medzi hokejistami, však?" podpichne ho Rachel.

S úsmevom sa na ňu z vrchu pozrie. „ Si nejaká všímavá. Najprv moje modriny, teraz frázy... Ešte čo si si také všimla?"

Všimla si, ako jej opäť horia líca. Rachel máva také chvíle, kedy je veľmi odvážna a plná adrenalínu – tak ako teraz. Väčšinu vecí čo povie potom však vie ľutovať.

„ Že si mi ešte stále nezaplatil za moje doučovanie."

Jayovi trochu zoslabne úsmev. Pozrie sa pred seba. „ Zajtra sa zastavím."

„Okej," odpovie mu.

„Ja musím ísť na inú zastávku, trafíš naspäť?" zataví sa otočí sa na ňu.

„Trafím," zaklame. Absolútne netuší kde sa teraz nachádzala.

„Okej, tak zatiaľ," povie jej a opustí ju. Rachel sa snaží rozpomenúť na cestu, akou sa sem dostali. Všetka dobrá energia, ktorú mala pred pár minútami pominula.